BRATISLAVA. Tri štvrtiny dospelých občanov Slovenska sa na nákup vianočných darčekov vyberajú so záväzkom minúť menej ako 5–tisíc korún. Podľa prieskumu, ktorý pre SME pripravila agentúra MVK, rovnako veľká časť ľudí nechce zaplatiť viac ako polovicu príjmu.
Správanie nakupujúcich pred Vianocami sa v posledných rokoch nemení. „Celkové plánované výdavky ľudí sa menia minimálne tretí rok približne o úroveň inflácie,“ hovorí Vladimíra Jakubéczyová z agentúry TNS SK. Podľa jej meraní má priemerný občan Slovenska na darčeky nachystaných 4800 korún. Ďalšie náklady prináša nákup potravín. Priemerná slovenská domácnosť za ne zaplatí podľa TNS 3700 korún.
Ani korunu nechcú podľa prieskumu SME na Vianoce minúť približne tri percentá ľudí. Ide najmä o ľudí starších ako 70 rokov, nezamestnaných, invalidov. Druhý extrém sú ľudia pripravení zaplatiť viac ako 20–tisíc korún, ide najmä o podnikateľov a manažérov, zväčša mužov.
Všeobecne naozaj platí, čím väčší príjem, tým drahšie darčeky.
Ak do obchodu vojde žena v zrelom veku, mal by dobrý predvianočný obchodník výrazne spozornieť. Ak ešte zistí, že potenciálna zákazníčka už pár rokov býva s manželom a deťmi na predmestí väčšieho slovenského mesta, šanca na dobrý obchod ešte rastie.
Šancu, že tento zákazník odíde s vysoko nadpriemernou tržbou, by ešte zvýšilo, ak by to bolo volička SDKÚ – a ateistka. Takéto charakteristiky sa však aj šikovnejším obchodníkom zisťujú len veľmi ťažko.
Zodpovednejšie ženy
Drvivá väčšina dospelých občanov Slovenska plánovala pred tohtoročnými Vianocami podľa prieskumu agentúry MVK pre denník SME minúť na nakupovanie darčekov menej ako 10-tisíc korún.
Neviem, odpovedalo na otázku, koľko tento rok pred Vianocami minú, 6 percent respondentov. Viac ako 10-tisíc korún plánujú zaplatiť menej ako 4 percentá dospelých.
Typický nakupujúci bude ešte výrazne skromnejší. Pred vstupom do obchodov mali na darčeky vyčlenených menej ako 5-tisíc korún približne tri štvrtiny ľudí.
Riaditeľ agentúry MVK Pavel Haulík hovorí, že výroky ľudí o plánoch minúť sú navyše ovplyvnené skúsenosťou z minulých rokov a s predstavou toho, čo si môžu dovoliť. „Samozrejme, mnohé sa môže zmeniť, ak ľudia narazia na reálnu ponuku, na marketing, najmä zľavy a ponuky nákupu s odložením splácania,“ hovorí Haulík.
Predstavu, že muži sú skôr na drobnosti, a deťom, bližšej rodine a známym niečo kupujú skôr ženy, podporujú aj čísla. V skupine ľudí s plánom minúť aspoň niečo, no nie viac ako tisíc korún, mierne prevažujú muži.
Žien je zasa viac medzi tými, ktorí majú nachystaných od tisíc do 5-tisíc korún. Áno, keď je reč o najdrahších daroch, muži majú znova o čosi navrch.
Rozdiely aj podľa viery
Samozrejme, najviac míňajú ľudia medzi tridsiatkou a päťdesiatkou. Po sedemdesiatke je už významná aj skupina ľudí, ktorí nebudú kupovať darčeky vôbec. Možno už nemajú komu, možno nemajú za čo, možno to hovoria, aby sa posťažovali na svet.
Veriaci majú buď menej peňazí ako ateisti, alebo si na hodnote darov vyjadrenej v peniazoch zakladajú menej, alebo majú menej ľudí, ktorých by obdarovali. V každom prípade, v skupine ľudí s podpriemernými a priemernými plánovanými výdavkami sú veriaci početnejší ako v celkovej populácii. Ateisti, alebo tí, čo hovoria, že sú vo veci viery nevyhranení, majú s Vianocami rozšafnejšie plány ako veriaci. Medzi veriacimi je podľa prieskumu napríklad dvakrát menej ľudí, ktorí chcú do darov pod stromček investovať viac ako 10-tisíc korún.
Napokon rozhoduje, či na to máme
Najzásadnejší faktor, ktorý rozhoduje o tom, ako plánujeme nakupovanie darčekov, je príjem. Platí intuitívne pravidlo, že čím väčší príjem, tým viac míňania na darčeky. Preto nečudo, že medzi najlepšími zákazníkmi sú manažéri, špecialisti a podnikatelia.
Kde ich nájdete? Nie vo veľkých mestách, ale čoraz častejšie v ich menších satelitoch. „Najbohatších ľudí nemajú prieskumy šancu zachytiť, a vyššia stredná trieda sa naozaj vyznačuje tým, že sa sťahuje preč z najväčších miest do rezidencií dostupných autom,“ hovorí Haulík.
A naozaj, najmenej si môžu dovoliť kúpiť iným študenti a invalidi. Ešte aj dôchodcovia a nezamestnaní plánujú byť štedrejší.
Chudobnejší východ
Súvis nákupov s bohatstvom platí aj pri rozdelení na regióny. V Košickom a Prešovskom kraji anketári MVK nenatrafili ani na jedného respondenta, ktorý by chcel minúť viac ako 20-tisíc korún. Východniarov bolo za to najviac v skupine ľudí, ktorí hovoria, že na darčeky nemajú odložené nič.
Rovnako pri politických stranách. Najbohatšie má byť aj tento rok v rodinách fanúšikov SDKÚ a Smeru, skromnosť si musia najviac ctiť voliči KSS a HZDS.
