BRATISLAVA. Vstupom Slovenska a Česka do schengenského priestoru po pätnástich rokoch zanikne aj jedna z najmladších medzištátnych hraníc v Európe. Bariéra, ktorá po dohodách Vladimíra Mečiara a Václava Klausa v roku 1993 medzi oboma krajinami vyrástla, sa rozplynie v spoločnom priestore Európskej únie a Schengenu.
Najviac sa z toho tešia obyvatelia pohraničia, ktorí na „druhej strane“ majú príbuzných a niektorí aj majetky. „V roku 1993 vyrástol hneď za dedinou priechod. Mnohým z nás ostala za hranicou rodina, niesli sme to veľmi ťažko,“ spomína starosta Lysej pod Makytou v púchovskom okrese Pavol Gábik.
„Keď si spomeniem na obdobie, keď sa delila republika, asi nikomu vtedy nenapadlo, že sa hranica o pár rokov takto elegantne vyrieši,“ hovorí starosta susednej moravskej obce Horní Lideč Josef Tkaldec.
Starostovia sa zhodujú, že nová situácia je skôr o pocitoch, ako o skutočných zmenách v praktickom živote. Obyvatelia Slovenska a Česka mohli totiž medzi štátmi prechádzať takzvanou zelenou hranicou aj dosiaľ.
Uvažovalo sa o sprísnení
V rokoch 1993 do roku 1995 pôsobili na slovensko–českej hranici iba colníci, v roku 1995 sa k nim pridala aj hraničná a cudzinecká polícia.
„Uvažovalo sa aj o sprísnení voľného pohybu, napríklad iba cez oficiálne priechody a turistické chodníčky, aby občania ostatných krajín Európskej únie neboli diskriminovaní,“ hovorí Vladimíra Hrebeňáková z ministerstva vnútra.
Pohraničný režim sa však nezmenil a od piatku z 15 cestných, jedného diaľničného, siedmich železničných a troch riečnych oficiálnych česko-slovenských priechodov zmiznú policajti aj závory.
Nová situácia
Sociológ Ľubomír Faľťan si myslí, že vstup do Schengenu pre mnohých obyvateľov oboch krajín môže znamenať úľavu. „Je to úplne nová situácia, ako len návrat do spoločných čias. Hranice padnú aj s krajinami, ktoré ležali za železnou oponou a je to preto ešte vzácnejšie,“ hovorí.
Podobne to vidí aj český sociológ Ivan Gabal. „Nedávno som sa snažil vysvetliť srbským študentom, že hoci sa vzdávame hraníc a ich stráženia vojskom, nemáme pocit, že strácame teritórium, ale že upevňujeme európsku identitu. Pre nich to bolo úplne nepochopiteľné. Som rád, že my žijeme v spoločnosti hodnôt a nie územia a jeho obrany.“
Tisícročný príbeh
Historik Milan Zemko hovorí, že hoci sa Československo rozpadlo len pred pätnástimi rokmi, hranica oddeľujúca obe krajiny je takmer tisícročná. „Je to stará rakúsko-uhorská hranica, ktorá sa začala vytvárať už v 11. storočí a oddeľovala územia pod kontrolou dynastií Přemyslovcov a Arpádovcov. Etniká sa okolo nej sformovali až neskôr.“
Hranica za storočia prešla len drobnými úpravami. Za uhorskou hranicou napríklad ostali dnes české mestá Uherské Hradište alebo Uherský Brod.
Hranica prežila rozpad Rakúsko-Uhorska aj prvej ČSR. „Ani na jednej strane hranice nežili silné menšiny, ktoré by sa hlásili k druhému štátu, takže pri delení Československa v roku 1993 nebol s jej vytýčením nijaký problém,“ hovorí Zemko.
(mp)
Ľudia: rozdelenie bolo zbytočné
V kysuckej obci Klokočov na slovensko -českých hraniciach vládla včera atmosféra očakávania. O niekoľko hodín aj tu definitívne zrušia hraničný priechod, ktorý obec rozdelil na dve časti. Nikto sa už nevie dočkať. „Celé rozdelenie bola hlúposť,“ zhodujú sa domáci.
Na hraničnom priechode v Konečnej, čo je časť Klokočova, včera colníci kontrolovali už len symbolicky. Viac poskytovali rozhovory novinárom, než kontrolovali autá.
Ako vlastne rušenie prechodu prebehne? „To nikto nevie,“ odpovedá jeden z policajtov. Spolu s českým kolegom sa však nakoniec zhodli, že už vo štvrtok sa začnú odstraňovať dopravné značky. Policajti prejdú inam.
Do práce s občianskym
V minulosti sa o tomto priechode hovorilo, že skomplikoval život ľuďom v okolí. „Akurát museli ukázať občiansky preukaz,“ oponuje český hraničný policajt.
Väčšia časť Klokočova pripadla Slovensku, obchod a krčma však zostali spoločné. Mnohí z miestnych pracovali vždy len v Česku. Rozdelenie spoločnej republiky Klokočovčania doteraz považujú za krivdu, i keď sa na každodennom živote veľa nezmenilo.
Václav Pobořil má na moravskej strane chalupu, hranicu na bežkách prechádzal, kde mu napadlo. „Keď som krátko po rozdelení žartom v autobuse povedal Slovákom, že čo sa sťažujú, veď rozdelenie chceli, takmer ma vysadili,“ hovorí.
„Dobre, že to rušia. Bola to hlúposť, že tu colnicu vôbec postavili,“ hovorí Jaroslav Stříž, ktorý po rozdelení štátu zostal na Morave.
„Tú hranicu medzi sebou nepociťujeme, medzi ľuďmi nikdy nebola. Všetko to bolo zbytočné,“ hovorí Klokočan František Kubala.
Odpadne nepríjemný pocit
Podľa starostu Klokočova Ľuboša Stríža sa život obyvateľov ani po piatkovej polnoci veľmi nezmení. Aj po vstupe do Schengenu bude treba opraviť v obci cesty a chodníky. Napriek tomu je rušenie hranice pre obec pekná predvianočná udalosť. Odpadne najmä nepríjemný pocit, že človeka zasa ide niekto kontrolovať.
Ak by aj na rušenie hranice obyvatelia Klokočova zabudli, pripomenuli im to už českí novinári. Tí slovenskí sem prídu v piatok symbolicky píliť hraničnú závoru.
