Na stanici v tibetskom hlavnom meste Lhasa vysadia každý deň vlaky až 2500 turistov. Väčšina z nich má čínsky pas a asi tisíckorúnové lístky na sedenie si kúpila v Pekingu, kde sa na ne čaká až niekoľko dní.
Odkedy v júli 2006 slávnostne otvorili železničnú trať Čchingchaj – Tibet, na strechu sveta mieri nielen čoraz viac turistov, ale aj nových osadníkov. V roku 2007 si Tibet podľa čínskych úradov prišlo obzrieť viac než 4 milióny turistov, čo je o 64 percent viac ako minulý rok.
Príde Tibet o tradície?
Kedysi bol Tibet ťažko dostupným miestom. Dnes má tri civilné letiská a najvyššie položenú železničnú stanicu na svete (5072 metrov nad morom). Mnoho Číňanov sa tam sťahuje pre rôzne výhody, ktoré oproti iným regiónom čínska vláda v tejto oblasti ponúka. V niektorých mestách je prílev novousadlíkov taký veľký, že Tibeťania sú v nich už menšinou.
Tibetská exilová vláda, ktorá sídli v indickej Dharamsale, varovala, že prílev nových prisťahovalcov a turistov ničí ich kultúru a tradície. Obviňuje Peking, že touto politikou si chce poistiť kontrolu nad týmto regiónom. Na začiatku decembra napríklad vlakom pricestovali do Lhasy ďalší čínski vojaci.
Zlatá éra turizmu
Čínske úrady naopak tvrdia, že železnicou a letiskami pomáhajú hospodárskemu rozvoju Tibetu a zvyšujú životnú úroveň v oblasti, ktorá je oveľa nižšia ako vo východnej časti Číny.
Turisti v roku 2007 minuli v Tibete viac než 650 miliónov amerických dolárov. Predseda tibetskej komunistickej strany Žang Čhinghli pre BBC povedal, že Tibet vstupuje do „zlatej éry“ turizmu.
Ekonomický rast v prvej polovici roka vzrástol v tejto himalájskej oblasti o 14,7 percenta. Nové firmy v oblasti však majú problém nájsť medzi Tibeťanmi dostatok kvalifikovaných pracovníkov. Aj preto uprednostňujú prisťahovalcov. Po otvorení štvrtého letiska v Ngari v roku 2010 ich má byť o pár miliónov viac.
