James Moss-Solomon,
Bridgetown, Barbados
Ničí? A čo takto umŕtvuje? To je výstižnejší opis toho, čo pácha byrokracia; vysáva život z miest i ľudí. Z úplne normálnych ľudí, ktorí dostanú štipku autority, robí technokratov zviazaných pravidlami, a to, čo by malo byť úprimným rozhovorom o skutočných problémoch, pretvára na hatlaninu plnú žargónu. Byrokracia svojimi chápadlami všetko poleptá a spomalí. Je to zabijak súťaživosti.
No napriek svojej ničivej sile a napriek všetkým, ktorí tvrdia, že sa im bridí, byrokracia skoro nikdy nenarazí na taký odpor, aký si zaslúži. Väčšina ľudí sa ňou proste pretrpí. Obaja sme práve dočítali „Syn môjho starého otca“, strhujúce memoáre sudcu Najvyššieho súdu Clarencea Thomasa. V jednej kapitole Thomas opisuje kafkovský zážitok, keď sa snažil zaviesť inováciu do Komisie pre rovnosť pracovných príležitostí, ktorej predsedal za Reaganovej éry. Táto komisia je síce vládna agentúra, no Thomasov príbeh bude určite až bolestne známy légiám obchodníkov, ktorí zažili čelnú zrážku s otupujúcimi účinkami firemnej „oficiality“.
Tak prečo ju ľudia znášajú? Zrejme preto, že byrokracia im pripadá ako priveľké monštrum, než aby ju zlikvidoval ktokoľvek individuálne. A s tým by sme súhlasili, až na prípad, keď tým „kýmkoľvek“ je náhodou riaditeľ. Pretože riaditelia udávajú tón svojim organizáciám prostredníctvom svojho správania a hodnôt, ktoré si vyberú.
A napokon: riaditelia, len a výlučne riaditelia, majú moc spustiť proces odstraňovania byrokracie.
Neradi by sme, aby to vyznelo ako niečo ľahké. Vyhlásiť vojnu byrokracii je podobné ako vyhlásiť ju povedzme rakovine či drogám. Od začiatku viete, že absolútne víťazstvo je nemožné a boj sa nikdy neskončí.
Aby boli veci ešte horšie, kampaň proti byrokracii môže skutočne šokovať firmu. Iste, byrokracia je väčšinou úhlavným nepriateľom každého, ale i tak je to vnútorný nepriateľ. Vo chvíli, keď vedenie oznámi, že je mu na stope a že nenechá nažive žiadnych zajatcov, ľudia môžu zaujať obranný postoj a úplne sa roztriasť.
Nechajte ich triasť sa. Je to jediný spôsob, ako uveria, že boj myslíte naozaj vážne. A potom si pri každej príležitosti rýpnite do každého, kto zavádza proces len kvôli samotnému procesu; doberajte si ľudí, čo sa napavajú pre svoju pozíciu či titul. Urobte scénu zakaždým, keď niekto povie niečo prázdne alebo falošné, len aby sa vyhol spornej téme.
Neradíme vám, aby ste boli krutí. Radíme, aby ste boli vytrvalí a šokujúci. Znepríjemnite ľuďom chvíle, keď sa správajú skostnatelo alebo formálne, aby sa zatriasli zakaždým, keď im čo len v duchu napadne: „Ale veď takto sa to predsa robilo vždy.“
A keď už ste v akcii, vyvolajte v ľuďoch strach – ale veľký strach – z plánovania akejkoľvek formálnej prezentácie, najmä ak pri nej použijú diapozitívy v tmavej miestnosti.
Namiesto toho chcete mať organizáciu, kde myšlienky slobodne plynú hore–dolu a nabok, na chodbách a vo výťahoch, a kde ich hodnota nemá nič spoločné s výložkami na pleci hovoriaceho, pretože dôležité sú len zdravé názory a tvorivosť mozgu takéhoto človeka.
Takže ak ste riaditeľ a niekde vonku si uťahujete z byrokratov za ich zjavné priestupky, presvedčte sa, že vy budujete organizáciu, kde ľudia prejavujúci zanietený a neobmedzený prístup sú hojne odmeňovaní a oslavovaní ako vzory. Milujte ľudí, ktorí nenávidia prezentácie.
A napokon, riaditelia môžu bojovať s byrokraciou tak, že dopustia, aby ich ľudia zlyhali. Nie často, samozrejme!
No firma, ktorá rutinne odovzdáva svojim manažérom s veľkým potenciálom riskantné zadania so slovami: „Preskoč prekážku!“ bez výnimky pestuje kultúru vzrušenia a angažovania a vysiela organizácii odvážny odkaz. Takáto firma nie je stroj a vy nie ste jeho koliesko.
Čo nás vlastne privádza späť k príbehu Clarencea Thomasa. Po celý život narážal na ľudí, ktorí sa snažili zabrániť mu, aby menil status quo. Kvôli svojej rase nemohol chodiť do istých škôl alebo pracovať v niektorých právnických firmách. Nemohol mať ani určité názory.
Časom začal Thomas tieto vyhlásenia považovať za urážlivé. A jeho úspech je svedectvom o jeho odmietaní podvoliť sa im.
Ak ste riaditeľom obchodnej firmy, takisto nemôžete kapitulovať pred status quo. Je pravda, že nebudete nikdy schopný eliminovať každý náznak umŕtvujúcej byrokracie z vašej organizácie, ale aj tak sa o to zo všetkých síl snažte. Stojí to za to.
A jediné, čo potrebujete, je odvaha.
New York Times Syndicate začal koncom roka 2005 týždenne uverejňovať otázky čitateľov a odpovede Jacka a Suzy Welchovcov. Otázky sa posielajú na adresu Winning@nytimes.com. Najzaujímavejšie z nich sa dostávajú na stránky New York Times. Denník SME ich prináša v pravidelnom seriáli.
