Keď v priemernej slovenskej banke nemáte v deň splátky hypotéky na účte potrebnú sumu, váš telefón mlčí. Nikto nevolá, nikto nepíše ani neemailuje. Namiesto toho vám príde upomienka so slušnou pokutou.
Priemerná banka sa striktne drží obchodných podmienok a občas sa rozhodne ich zmeniť. Možno vám o zmenách dá vedieť, ale pravdepodobnejšie je, že v súlade s obchodnými podmienkami tie nové vyvesí v pobočke a basta. Keď sa niekedy na priemernú banku príliš hneváte a máte chuť prejsť ku konkurencii, hlavu vám schladí pár vecí: poplatky za zrušenie účtu a každej karty a podozrenie, že to je s bankami často „prašť ako uhoď“ – úctu k malému klientovi v lepšom prípade predstierajú.
Z ekonomického hľadiska ide o nedostatočne konkurenčný trh. Bánk je síce viacero, ale nie dosť. Na trh bolo ťažké vstúpiť, kým sa do toho nezamiešali pravidlá EÚ. Centrálna banka si nové banky neželala, hoci sa záujemcovia našli.
Rovnováha síl sa však pomaly mení – niektorí klienti sa stávajú asertívnejšími a po rokoch konsolidácie v bankovom sektore prinášajú pravidlá EÚ závany konkurencie. Veď myšlienka, že by ste bežné platby namiesto bežného účtu v priemernej banke realizovali z bežného účtu v rakúskej či anglickej banke v dnešnom svete neznie už až tak nepredstaviteľne. Rovnako predstava, že by sme si číslo účtu prenášali z banky do banky.
Keď sa tieto predstavy začnú napĺňať, možno aj slovenské banky pochopia, že slušnosť môže byť konkurenčnou výhodou. Ten, kto bude prvý ku klientom slušný, si u otrlého zákazníka môže získať veľa bodov a možno i nejakú dávku lojality.
Autor: Andrej Salner
