BRATISLAVA. Premiér Robert Fico tvrdí, že predaj menšinového podielu SPP je pre štát nevýhodný a vláde navyše chýbajú niektoré dôležité dokumenty. „Neexistuje notárska zápisnica z otvárania obálok. Neexistujú originálne ponuky, ktoré prišli od spoločnosti, ktorá vyhrala,“ povedal minulý týždeň pre Slovenskú televíziu.
Vláda má do parlamentu predložiť do jedného mesiaca správu o podrobnostiach predaja plynární. Ficova hovorkyňa Silvia Glendová nám na otázku, či premiér pripúšťa aj možnosť zrušenia privatizácie, minulý týždeň neodpovedala.
Robert Fico už vo februári 2002, keď o SPP prejavilo záujem iba jedno konzorcium – Gaz de France, Ruhrgas a Gazprom a ponúklo cenu 2,7 miliardy dolárov, vyhlásil cenu „za škandalóznu“. Jeho pokus o vypísanie referenda, ktoré by predaj zastavilo, však nakoniec v parlamente neprešiel.
Podľa expremiéra Mikuláša Dzurindu chce Smer touto iniciatívou iba odpútať pozornosť od iných tém, ako je napríklad prevod pozemkov.
Machová: Dokumenty sa archivovali
Exministerka privatizácie Mária Machová povedala, že všetky relevantné dokumenty boli v tom čase určite predložené a boli uložené v súlade s archivačným zákonom. „Nemôžem vedieť, či dnes naozaj niektoré dokumenty nechýbajú, lebo odvtedy už ubehlo päť rokov. Predpokladám však, že nechýbajú.“
Machová povedala, že len ona sama na Ficov podnet už dvakrát vypovedala na polícii vo veci privatizácie SPP. „S materiálmi sa toľko manipulovalo. No v tom čase všetky dokumenty existovali, boli archivované a bola spísaná aj notárska zápisnica.“ Machová zároveň pripomenula, že premiér Fico, v tom čase opozičný poslanec, bol takisto v privatizačnej komisii, no ani raz nespochybnil, že by neboli predložené relevantné doklady.
„Do posledného dňa bol v privatizačnej komisii pri každom jej zasadnutí,“ povedala Machová.
Aj podľa vtedajšieho ministra hospodárstva Ľubomíra Haracha privatizácia SPP bola v súlade s pravidlami pre medzinárodné tendre.
Chcú zistiť, či niečo nechýba
Hovorca ministerstva hospodárstva Branislav Zvara vylúčil, že jednou z alternatív by mohlo byť aj zrušenie privatizácie plynární. „Privatizačné subjekty za to predsa nemôžu.“ Zvara zároveň pripomenul, že vláda sa zaviazala, že uzná všetky operácie predošlej vlády.
„Otázky súvisiace s privatizáciou sa týkajú zúčastnených strán a nie SPP – subjektu, ktorý bol sprivatizovaný,“ reagovala hovorkyňa SPP Dana Kršáková.
Hovorca rezortu hospodárstva Zvara snahy vlády interpretoval tak, že chcú len zistiť, ktoré z privatizačných materiálov chýbajú. „Keď zistíte, že niektoré dokumenty chýbajú, pýtate sa, prečo je to tak.“ Na otázku, či budú padať aj trestné oznámenia v prípade, že by sa niečo zistilo, hovorca zatiaľ nechcel reagovať. „Nehovoríme dopredu o žiadnych podozreniach. Ak budú chýbať nejaké záznamy o transakciách cez účty, budeme sa zamýšľať, prečo k tomu došlo. Dopredu sa však k tomu ťažko vyjadruje,“ povedal.
Minister hospodárstva Jahnátek sa minulý týždeň vyjadril, že dokumenty chýbajú aj v prípade iných privatizácií. Jeho hovorca však nepotvrdil, či budú skúmať aj iné predaje. „Uvidíme, čo ukáže táto sonda alebo inventarizácia a na základe toho sa rozhodneme.“
Predaj SPP
Fond národného majetku a vláda zverejnili inzerát s ponukou na predaj SPP koncom augusta 2001. O privatizáciu plynární prejavilo vážny záujem 16 spoločností. Privatizačná komisia z nich vybrala desať, ktorým umožnila vykonať
v SPP hĺbkový audit. Využili to len niektoré z nich. Rozhodujúcou pri predaji bola ponúknutá cena. Záväznú ponuku však dalo iba jedno konzorcium. Kúpna cena za 49 percent akcií SPP dosiahla 2,7 miliardy dolárov. Rovnakým dielom si ich medzi sebou podelili nemecký Ruhrgas, francúzsky Gaz de France a ruský Gazprom.
