BRATISLAVA. Záujem o živé vianočné stromčeky po rokoch útlmu opäť mierne stúpa. Tvrdia to oslovení predajcovia, aj niektoré obchodné reťazce. Podľa hovorkyne Tesca Oľgy Hrnčiarovej tvoria živé stromčeky asi tretinu predaných, v žilinskom Baumaxe je o ne dokonca väčší záujem ako o umelé.
„Živé stromčeky kupujú najmä ľudia túžiaci po romantike, ktorí majú malé deti, alebo je u nich silná vianočná tradícia,“ hovorí Hrnčiarová. Väčší záujem je podľa nej stále o umelé stromčeky. „Trend je dokonca taký, že si ľudia okrem hlavného kupujú aj menší stromček, na stôl či do detskej izby.“
VIDEO: Vianočné stromčeky sú z plantáží
KAMERA: Silvia Pňačková
„Takmer každý chce živý strom, väčšina si ho nekúpi len z finančných dôvodov,“ tvrdí naopak Peter Franko, ktorý v Košiciach predáva severské jedle z Írska.
Ján Chudoba z topoľčianskeho záhradníctva Zap tiež hovorí, že záujem o umelé stromčeky u nich klesá. Už druhý rok. „Ľudia sa so stúpajúcou životnou úrovňou opäť začínajú vracať k živým stromom.“
Hitom je dánska jedľa
V záhradníctve sa najviac predáva dánska jedľa, až päťkrát viac ako najpredávanejší slovenský strom - Borovica čierna. Ceny sa pohybujú od 300 do 400 korún za meter pri borovici a 600 až 700 za jedľu. „V priemere zaplatia zákazníci za stromček okolo 1000 až 1200 korún.“
V Hypernove si zákazníci vyberajú len medzi umelými stromčekmi. Hovorkyňa Lenka Juríková vysvetľuje, že aj v tomto prípade ľudí najviac zaujíma cena, umelé stromy v Hypernove stoja od niekoľko sto po dvetisíc korún. „Výhodou umelého stromčeka je aj ekologické hľadisko,“ dodáva Juríková.
Vianočné plantáže
Hovorca Lesov SR Peter Gogola nesúhlasí. „Názor, že umelý vianočný stromček je ekologickejší, je mylný. Zaťaží životné prostredie hneď dvakrát, pri výrobe a pri likvidácii.“ Hmota, z ktorých sú umelé stromy, sa totiž vyrába z ropných produktov. Pri výrobe sa tak spotrebovávajú neobnoviteľné zdroje, po vyhodení stromu sa škodlivé látky môžu dostať do ovzdušia a pôdy.
Podobný názor má aj riaditeľ Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty Drahomír Stano. „Ľudia to často berú tak, že keď sa zreže strom na ich krátkodobé potešenie, bude potom niekde chýbať. Stromy sa väčšinou pestujú priamo na tento účel v špecializovaných škôlkach a na plantážach.“ Zákazníci by sa preto mali zaujímať, odkiaľ stromy pochádzajú.
„Za najlepšie riešenie z hľadiska ekológie aj atmosféry považujem dopestovať si živý stromček v kvetináči. Môže sa používať viac rokov, a keď už veľmi vyrastie, dá sa vysadiť na vhodné miesto,“ dodáva.
