teli potraty.
„Toto nie je hra,“ zavelí malá ryšavá Lyra tlupe chlapcov vo filmu Zlatý kompas. „Ale veď pre mňa ani nikdy nebola,“ odpovie Mia Viktorovi. Atakďalej, atakďalej. Dali by sa prekladať repliky filmov, ktoré sme mohli vidieť v týchto dňoch v kinách, podobnými replikami, len z iných filmov. Zdá sa, že čím viac sa naše životy premieňajú na hru, tým viac nás umenie so zábavným trhom na čele presviedča, že nič nie je hra. Že všetko je ring, kde sa bojuje o prežitie. Pred plátnom sedí Huizingov Homo ludens, ktorý na plátne vymiera.
Ale vo filmoch prichádzajú čoraz presvedčivejšie aj démoni. V Zlatom kompase majú zvierace podoby a môžu ich aj meniť. Lyrin démon je raz mačiatkom a potom podobný fretke. Vizualizácia démonov stimuluje fantáziu. Len ťažko povedať, či práve to nám v týchto dňoch treba: keď sa trasieme pred diabolským plánom a fičíme plnou parou vpred za krajšími zajtrajškami rovno do pekla.
Alebo to je len taká hra?
