Prechod z juniorskej kategórie do seniorskej je nielen v tenise zložitý. Aj na Slovensku boli a sú veľké talenty, dokonca aj svetové juniorské jednotky. Mená ako Grolmus, Čatár, Nedelková alebo Voleková sa mo­hli objavovať aj v seniorských svetových rebríčkoch hodne vysoko.

„Boli hráči, o ktorých sme si mysleli, že to dotiahnu ďaleko. Mali potenciál. Ale nestalo sa. Vo všeobecnosti je to buď zo zdravotných dôvodov, alebo pre iné životné ambície. Dospeli, zistili, že tenis nie je to jediné, čo by v živote chceli robiť a dali sa na štúdium. Pri vrcholovom tenise sa nedá stíhať nič iné,“ povedal prezident Slovenského tenisového zväzu a tréner Tibor Macko (na snímke SITA).

„Ďalšou príčinou, prečo sa niektorí dobrí juniori nepresadia, môžu byť nenaplnené ambície. Niekto zvládne aj situáciu, keď sa nedarí, druhého to natoľko znechutí, že kariéru ukončí. Občas sú v hre aj ekonomické problémy. Aj keď sa snažíme mladých tenistov finančne podporovať, na rodi­čoch je stále ešte dosť veľká záťaž.“

Podľa Macka má Slovensko, ale aj ostatné krajiny bývalého východného bloku jedno špecifikum. „Úspech väčšinou chceme okamžite. To môže hráča zničiť. Treba byť vytrvalý, medzi svetovú špičku sa dá preniknúť aj postupne. Kto neskôr začína, neskôr môže končiť. Záleží na osobnosti každého hráča. Nie je veľa hráčov ako Nadal či Djokovič, ktorí vyleteli ako kométy. Oveľa viac ich je takých, ktorí sa medzi špičku dostali postupne.“

Je prirodzené, že každý z tenistov by rád vhupol medzi najlepších čo najskôr. Ale je tu aj iný pohľad na vec. „Je to aj o šanci, ktorú môžu jednotlivé krajiny dať svojim talentom. Napríklad vo Francúzsku a Španielsku je viacero seniorských turnajov, kde domáci mladí hráči môžu dostať voľné karty. Môžu prekvapiť, postúpiť v rebríčku rýchlo hore. Nemusia cestovať po svete a zbierať bodík po bodíku na malých turnajoch. U nás je podobná možnosť len na jednom ženskom a mužskom turnaji,“ dodal Macko.