Oslavy 40. výročia banskobystrickej Dukly nemohol vynechať. Trojnásobný olympijský víťaz, oštepár Jan Železný v jej drese získal „len“ striebro v Soule, ale hneď na úvod slávnostného večera potešil prítomných, keď prvé zlato z Barcelony venoval Slovákom.
,,Už som bol vtedy členom pražskej Dukly, ale na olympiádu som trénoval v bystrickej a až na konci roka som sa presťahoval do Česka. Zlato z Barcelony teda patrí Banskej Bystrici a Slovensku.“
Železný si veľmi chráni súkromie, pred rôznymi spoločenskými akciami dá prednosť posedeniu s priateľmi pri pive. Na oslavu ho nemuseli dlho lámať. ,,Dukle som veľa dlžný. V Bystrici sa však nemôžem dlho zdržať. Priletel som v stredu a v sobotu musím byť u kamaráta v Česku na turnaji v šípkach. V pondelok ma čaká sústredenie v Nymburku.“
Železný bol krstným otcom knihy „...úspešní 40 rokov“ od Miroslava Hazuchu. ,,Na Slovensku som krstil prvýkrát, viac v Česku. Spevákovi Jankovi Ledeckému som krstil už tri CD. Jano je kamarát, poznáme sa dlho, ale spievať s ním sa neodvážim. Som hudobný antitalent. Najradšej hudbu počúvam, trebárs skupinu Queen.“
Železného rodičia boli aktívnymi športovcami. Malý Honzo už na základnej škole hodil kriketovou loptičkou vyše 78 metrov, čo ho akoby predurčovalo venovať sa oštepu. Začínal však s hokejom, z ktorého ho vyradilo zranenie. ,,Hral som aj hádzanú, ale vyrastal som na atletickom štadióne, kde mi to išlo najlepšie. Otec ma trénoval do devätnástich rokov.“
Povolávací rozkaz v bývalom režime bol pre mladých chlapcov pohromou, väčšinou ich zavial na druhý koniec republiky. Honza si ho prečítal v roku 1985. ,,Banská Bystrica sa mi zdala veľmi ďaleko. Išlo o to, či pôjdem do pražskej, alebo bystrickej Dukly. Oštepári však chodili do slovenskej, kde bola veľmi dobrá základňa, a tak som musel ísť. Najskôr som to ťažko znášal, nakoniec som bol rád a po roku som sa stal vojakom z povolania. Trénoval ma Jaroslav Halva, výborný kouč, ktorý mi ukázal nové prvky v príprave. Veľmi mi pomohli vo výkonnostnom raste. Po ňom Hanušovský.“
V Bystrici bol sedem rokov, oženil sa so Slovenkou Martou, s ktorou majú Honzíka (19) a Katarínu (17). Vlani sa rozviedol a žije s priateľkou v Kladne aj s polročnou dcérou. Rozdelenie Československa v roku 1992 zasiahlo rodinu, ktorá sa rýchlo mala rozhodnúť, na ktorej strane rieky Moravy bude. ,,Nevedel som, čo bude. Rozmýšľal som, kde chcem žiť po skončení športovej kariéry. Vrátil som sa nakoniec domov, aj keď na Slovensko stále chodím ako domov. Teraz majú chvalabohu zrušiť hranice. Rozhodujúcejší sú však ľudia na obidvoch stranách.“
Najväčším Železného slovenským kamarátom je František Zmoray, s ktorým sa zoznámil na vojenčine. ,,Sú kamaráti a kamaráti. Fero je výnimočný a kedykoľvek by som niečo potreboval a zavolal, tak príde pomôcť. A naopak. Takých ľudí je na svete málo. Fero bol pôvodne desaťbojár, neskôr ho prerobili na oštepára. Spojila nás aj rybačka. Počas športovej kariéry som pravidelne chodieval po skončení sezóny k nemu na Liptovskú Maru na ryby, teraz môžem prísť častejšie.“
Blížia sa Vianoce, ale slovenský kapor z vlastného úlovku asi nebude na stole u Železných, aj keď ako vraví, kapry z Liptovskej Mary sú krásne. Nemala by však chýbať slovenská klobása. ,,Tréner Hanušovský má výborný recept, podľa ktorého sme v minulosti urobili niekoľko vynikajúcich klobás. Najlepšie, aké som kedy jedol. Recept som však stratil a Hanušovský mi ho musí znovu nadiktovať.“
Dlhoročných kamarátov spojil aj ďalší projekt. So Zmorayom v Liptove dokončili v tomto roku rekreačné zariadenie s niekoľkými chatkami a idú podnikať v turistickom ruchu. ,,Miesto je ideálne. Všade, do Vysokých aj Nízkych Tatier je blízko a verím, že sa nám bude dariť.“
Športová dlhovekosť Železného je legendou. Získal množstvo víťazstiev a ocenení, na začiatku kariéry mu však pokazil radosť z prvého olympijského zlata Fín Korjus. Posledným pokusom na OH v Soule ho odsunul na druhú priečku. ,,Na druhej strane, keby som vyhral, tak ktovie, čo by sa stalo. Bol som mladý a možno by sa mi zatočila hlava. Asi tak malo byť, aby som prehral o 16 cm. Keď som sa pozeral na videozáznamy, zistil som, že som mal na viac. Nedokázal som zhodnotiť situáciu a trebárs si posunúť rozbeh.“
Väčšina športovcov sa vyznáva, že najlepšie si oddýchnu v kruhu rodiny alebo na nejakom obľúbenom mieste. Železného odpoveď potvrdzuje, prečo vydržal pri obľúbenom oštepe vyše dvadsať rokov. ,,Niekedy atletika pripadá ako veľká drina, pri spätnom pohľade to bol neskutočne krásny život. Krása bola v tom, že som sa sám mohol rozhodnúť, kedy pôjdem na tréning a čomu sa budem venovať. Relaxoval som na štadióne, tam som bol oslobodený od iných problémov. Teraz trénujem mladých oštepárov v Dukle Praha a podriaďujem sa im.“
Športová dlhovekosť a fajčenie nejdú dokopy. Železný si prvú cigaretu zapálil v sedemnástich, odvtedy sa zlozvyku nevie zbaviť. ,,Nikdy som to neskrýval, aj keď je to jedna z najväčších blbostí v mojom živote. Ukážka, že každý človek má nejakú slabosť.“
Po skončení kariéry dal Železný niektoré svoje športové trofeje do dražby, ale je niečo, čo by neobetoval. ,,Medaily by som nikdy nepredal. Sú pre mňa viac ako peniaze. Chcel som vyhrať olympiádu, podarilo sa. Hodnota tohto úspechu je nevyčísliteľná. Predajom by som stratil sám seba.“
Jan Železný
Narodený: 16. júna 1966 v Mladej Boleslavi
Miery: 185 cm, 77 kg
Znamenie: Blíženci
Najväčšie úspechy: trojnásobný olympijský víťaz (Barcelona 1992, Atlanta 1996, Sydney 2000), striebro OH (Soul 1988), trojnásobný majster sveta (Stuttgart 1993, Göteborg 1995, Edmonton 2001), bronz na MS (Rím 1987, Sevilla 1999), bronz na ME: (Helsinki 1994, Göteborg 2006)
Ocenenia: najlepší atlét sveta - 2000, najlepší atlét Európy - 1996, 2000.
Najlepší výkon: doteraz platný svetový rekord 98,48 metra - Jena, 25. mája 1996
Niekedy atletika pripadá ako veľká drina, pri spätnom pohľade to bol neskutočne krásny život.
