V čase, keď v Rusku umieral Stalin a u nás Gottwald, sa v Amerike zrodil festival, ktorý vošiel do dejín džezu. Žáner mal dostatočnú popularitu, no bez nadšenia a peňazí rodiny Lorillardovcov by jeho hlavné hviezdy zostali ešte nejaký čas len v klubových priestoroch.
Elaine Lorillard žila v Newporte, kde sa v parku hrávali koncerty klasickej hudby. Na jednom si uvedomila, že pod otvoreným nebom by sa dal hrať aj džez a rýchlo nadchla promotéra Georgea Weina. Jej peniaze a jeho známosti, to bola šťastná kombinácia.
Už na prvom ročníku Newport Jazz festivalu v júli 1954 sa objavili Oscar Peterson, Dizzy Gillespie, Billie Holiday a Ella Fitzgerald, ktorým tlieskalo nadšené trinásťtisícové publikum. Manželia založili nadáciu, do ktorej začali tiecť peniaze. Šarm pani Elaine urobil svoje. Festival je v Newporte dodnes pilierom turistickej sezóny a stal sa modelom pre veľké letné akcie typu Montreaux. Lorillardovci festival v roku 1960 prenechali Weinovi, no medzi fanúšikmi zostali.
Slabosť pre hudbu mala dcéra majiteľa tlačiarne a koncertnej klaviristky odmalička. Študovala na konzervatóriu, no keď vypukla druhá svetová vojna, odišla k Červenému krížu a po oslobodení Talianska učila siroty v Neapole hudbu. Práve Neapol jej zmenil osud - stretla tam plukovníka, ktorý bol dedičom veľkej tabakovej firmy, a začali spolu chodiť. Aj na koncerty džezových hudobníkov, ktorí do Talianska prišli s americkou armádou. (her)
