Jedna z najslávnejších krotiteliek všetkých čias dokázala skrotiť a vycvičiť mrože i volavky. Vystúpenia dokončila aj keď ju napadli zvieratá. Len jedna vec ju trápila - jej syn odmietol pokračovať v rodinnej cirkusovej tradícii. Tri dni pred smrťou si Natália Durová do nemocnice pozvala notára. Potichu, ale dôrazne mu nadiktovala poslednú vôľu. Rodinné cennosti vrátane pamätného bytu na hlavnej moskovskej Tverskej triede, všetko v hodnote niekoľkých miliónov dolárov odkázala nevydarenému synovi Míšovi. Nevidela ho dvadsaťpäť rokov. A tušila, že zomrie, bez toho, aby sa mu ešte pozrela do očí.
Krotila levy a tigre, strkala im hlavu do papule a o ich ostré rezáky si brúsila nechty, na vlastné dieťa však nestačila. Natália Durová si v živote najviac želala, aby jej a jej zvieracím zverencom tlieskal nadšený dav a jej milovaný syn pokračoval v ére najslávnejšieho ruského cirkusového rodu Durových.
Lenže Michail Durov, chlapec neposlušnejší než tigrík po prvý raz vpustený do arény, vyštudoval tlmočníctvo a stal sa turistickým sprievodcom. Dynastia zostala bez nasledovníka. Pred 25 rokmi vyhnala matka syna z domu a povedala mu, nech sa vráti len ako cirkusant. Už sa nikdy nevideli.
Rozprávková postava
Natália Jurijevna bola podobná rozprávkovej postave, postupne získala podobu čuda medzi čarodejnicou a kráľovnou. Zdalo sa, že je nesmrteľná a patrí k moskovskému koloritu tak ako Červené námestie.
Lenže Natáliu 23. septembra odviezli do nemocnice. Už niekoľko mesiacov ju prenasledovala jedna choroba za druhou. Najprv dostala ťažký zápal pľúc, potom nešikovne spadla pri tréningu a nakoniec jej službu vypovedalo takmer celé telo postihnuté aj Parkinsonovou chorobou.
Začiatkom novembra sa krotiteľke zhoršilo zdravie. Uvedomila si, že už nezahynie v klietke, ako sa celý život obávala, úderom levej tlapy či zahryznutím tigrích zubov. Zomrie v posteli. Pätnásť minút po polnoci 27. novembra sa jej predtucha splnila.
Natália mohla byť so životom spokojná. Prežila ho naplno a podľa svojich predstáv. Až na syna sa jej takmer všetko vydarilo. Len pár týždňov mala smrť počkať. Veľký sen Durovej - "Chrám detstva" - je tesne pred otvorením. Okrem toho v Moskve v takzvanom Kútiku Durových, kde je slávny cirkus, respektíve dnes už kamenné divadlo zvierat, dokončujú na želanie cirkusantky aj kostol. Bola silno veriaca a vo svojej kancelárii mala okrem fotografií šeliem aj 60 pravoslávnych ikon. Na najčestnejšom mieste visela tá, pod ktorou sa zasnúbila s manželom, hercom Moskovského umeleckého divadla Michailom Boldumanom. Ikony svojmu synovi neodkázala. Tie teraz patria kostolu postavenému pri "Chráme detstva".
Legendárna rodina
Natália Durová, vnučka legendy ruskej krotiteľskej školy Vladimíra Durova, zomrela ako 74-ročná. Získala počas života hádam všetky vyznamenania, ktoré ako cirkusová umelkyňa získať mohla, vrátane národného umelca Sovietskeho zväzu. Celý život bola neobyčajne vitálna, temperamentná, odvážna a výbušná. Len v klietke bola pokojná. Až ľadovo. O politiku sa zvlášť nezaujímala, ale keď sa niekto chcel dotknúť cirkusového remesla, dokázala vyceriť zuby ako šelma. Nedávno napísala otvorený list prezidentovi Vladimirovi Putinovi, aby zabránil privatizácii spriateleného moskovského cirkusu. Odpovede sa nedočkala. Putin už len vyjadril sústrasť pozostalým.
Odchodom Durovej utrpel ruský cirkus obrovskú stratu. Natália držala tradíciu a snažila sa ju odovzdávať. Bola predstaviteľkou tretieho pokolenia svetovo známej umeleckej dynastie, ktorá existuje už bezmála 140 rokov. Priniesla do cirkusu mnoho nového - začala cvičiť zvieratá, ktoré boli dovtedy pokladané za nevycvičiteľné, ako rys, mrož či volavka. Práve mrož jej priniesol svetovú slávu. Zaradila do skupiny dravcov i bylinožravcov a vytvorila exkluzívne číslo. V Nemecku ju vyhlásili za majsterku vo výcviku morských tvorov a svetové noviny uverejnili veľkú chválu.
Zranenia z manéže
Nie vždy ju zverenci poslúchali na slovo, veľakrát bola zranená. V roku 1953 vo Vladivostoku predvádzala číslo s rysom Kotkom a vzala si omylom iný úbor. Rys sa na ňu vrhol. Durovej sa podarilo situáciu zachrániť a vystúpenie dokončila zranená - tak to vraj robil otec i dedko. Do bezvedomia padla až v zákulisí. Bola tvrdá a nekompromisná nielen k sebe, ale i k svojim podriadeným. Dosiahla však takmer vždy svoje. Po mnohých rokoch kočovania sa Durovci dočkali svojej scény v Moskve. A v roku 1992 sa Divadlo zvierat zmenilo na dôstojné Moskovské divadelné centrum "Krajinu zázrakov deduška Durova". Nedávno mu Natália vrátila starý názov "Kútik deduška Durova". Ide o jediné akademické divadlo zvierat na svete.
Patriot
Durovej často núkali angažmán v zahraničí. Nikdy neodišla. "Rusko je moja vlasť," hovorila pateticky a myslela to úprimne. A úprimne smútiac sa s ňou prišli na pohreb rozlúčiť stovky ľudí. Obaja bratia, Jurij a Sorvat sľúbili, že unikátne zvieracie divadlo nezanikne. Len ten krásny byt s množstvom relikvií, talizmanov, suvenírov z celého sveta, byt s ťažkými dlhými závesmi ako zo starého filmu si svoju auru vraj nezachová.
Syn Durovej lakonicky vyhlásil, že všetko, čo mu matka odkázala, hodlá predať. Nemá k tomu vzťah. Jeho príbuzní sú pohoršení. Ale on je tvrdohlavý ako jeho matka a chce si život žiť po svojom, bez šeliem. Na synovi Durovej aj tak pokračovanie zvieracieho divadla nestojí. Krotitelia odchádzajú, cirkus žije ďalej.
