Kto je najväčší zloduch v dejinách? Judáš? Caligula? Hitler? To závisí od vášho uhla pohľadu, ale keď bude dopísaná posledná stránka, možno sa ukáže, že ním je pakistanský vedec, ktorý dal do rúk najnebezpečnejším režimom sveta prostriedky na výrobu atómových bômb: Abdul Kadír Khan.Bolo 4. februára 2004. Jednotky USA začínali svoje dlhé nasadenie v Iraku, Usáma bin Ládin sa vysmieval "koalícii snaživých" z afganských vrchov a postaršieho muža s fúzikmi mejkapovali pred vystúpením v pakistanskej celoštátnej televízii.

"Moji najdrahší bratia a sestry," spustil. "Rozhodol som sa predstúpiť pred vás, aby som ponúkol úprimnú ľútosť a bezvýhradné ospravedlnenia traumatizovanému národu." Až do tohto televízneho priznania bol A. K. Khan národným hrdinom za to, že dal Pakistanu jadrový program, aby sa vyrovnal svojmu urputnému rivalovi a susedovi, Indii. No jeho ospravedlnenie bolo všetkým možným, len nie bezvýhradným - priznal sa k "nepovoleným aktivitám šírenia zbraní", ktoré zvaľoval na "mylný úsudok", a povedal, že ich vyvážili jeho "celoživotné zásluhy a úspech, keď som svojmu národu poskytol spoľahlivú národnú bezpečnosť".

Pravda bola, že od konca 80. rokov Khan - motivovaný zmesou ideológie a chamtivosti - predával know-how a materiál na výrobu jadrových bômb viacerým rizikovým štátom vrátane Líbye, Severnej Kórey a Iránu, čím im umožnil vyvinúť programy jadrových bômb, ktoré ohrozovali svetovú bezpečnosť.

Takmer sám zmaril desaťročia úsilia o zastavenie zbrojenia a spôsobil, že svet sa stal nevypočítateľne nebezpečnejším miestom.

Islamské korene

Prvý muž jadrových dodávok na svete sa narodil v Indii v roku 1936. Keď mal 11 rokov, bývalá britská kolónia sa rozdelila na dnešnú Indiu a Pakistan a Khan neskôr tvrdil, že bol svedkom zavraždenia svojich spoluvercov - moslimov hinduistami. V roku 1951 emigroval do Pakistanu, pričom si so sebou vzal nenávisť voči Indii a záujem o vedu.

Získal doktorát v elektroinžinierstve a metalurgii na európskej univerzite a v roku 1975 sa zamestnal v Holandsku v spoločnosti Unreco, najväčšom európskom civilnom atómovom výskumnom konzorciu. Spoločnosť mala tisícky plynových centrifúg, ktoré dodávali palivo pre európske jadrové elektrárne, po ktorých bol vtedy dopyt. No centrifúgy Urenca boli tiež schopné obohacovať urán pri výrobe atómovej bomby.

Už vtedy bol Khan špiónom pakistanskej výzvednej služby známy ako Agent Karim. Kolegovia z Urenca o tom nemali ani najmenšie podozrenie. "A. K. Khan bol zjavne veľmi bystrý metalurg," povedal bývalý zamestnanec Urenca Trevor Edwards. "Bolo ľahké vychádzať s ním a my sme to považovali za spoľahlivého."

Khan nemal priamy prístup k tajným materiálom, ale bezpečnostné opatrenia neboli prísne. Na Vianoce roku 1975 sa vrátil do Pakistanu so svojou holandskou manželkou a dvoma deťmi. Napísal svojim zamestnávateľom, že sa nakazil žltou zimnicou - a potom jednoducho zmizol. Holanďanom trvalo celé roky, kým zistili, čo ukradol - kresby najmenej dvoch centrifúg a zoznam európskych dodávateľov, od ktorých mohol získať materiál a súčiastky potrebné na ich zostrojenie.

Jeho motív však nebolo ťažké určiť. India a Pakistan viedli v roku 1971 neľútostnú vojnu, ktorá sa skončila masívnou porážkou Pakistanu. Celé to ešte zhoršila India, ktorá v roku 1974 úspešne testovala svoju prvú jadrovú zbraň. Khan, horlivý radikálny islamista, veril, že je jeho povinnosťou dať bombu nielen svojej vlasti, ale celému islamskému svetu.

Tajné centrum

Pakistanský prezident Zulfikar Ali Bhutto dal Khanovi zelenú v roku 1976, aby zriadil prísne tajné centrum jadrového výskumu v Kahute na úpätí Himalájí. Postavili ho z materiálov dodávaných západnými spoločnosťami. Ako Khan neskôr povedal svojmu životopiscovi: "Za peniaze by predali vlastnú matku."

Napriek všetkej pomoci, ktorej sa mu dostalo od západných kšeftárov a ziskuchtivcov, to bola napokon Čína, ktorá dodala kľúčové know-how pakistanskému jadrovému programu. V roku 1985 urobila americká CIA raziu v Khanovej hotelovej izbe a potvrdila, že Číňania mu dali plány na jadrovú hlavicu s náložou.

CIA čoskoro objavila skutočný zámer zariadenia v Kahute a vyvinula tlak na pakistanskú vládu, aby program zastavila. Američania tiež zistili, že Khan sa snažil doviezť 25 ton špeciálne tvrdenej ocele, aby vyrobil rotory pre centrifúgy.

"Uskutočňovali svoje kúpy po celom svete, využívajúc falošné certifikáty konečných užívateľov a uzly viacnásobných prekládok tovaru, aby zakryli fakt, že konečnou cieľovou stanicou bol Pakistan," prezradil Richard Barlow, popredný agent CIA pre pakistanské jadrové vyšetrovanie v rokoch 1985 až 1988. "Bola to veľmi dobre premyslená a komplikovaná akcia."

Ako však pokračovala vojna so Sovietmi v Afganistane, USA potrebovali Pakistan ako sprostredkovateľa na poskytovanie pomoci mudžahedínom. Kongres navyše práve schválil 4,2 miliardy pomoci pre Pakistan a nechcel počuť, že tento dôležitý spojenec tajne vyvíja bombu. Takže z Barlowa urobili obetného baránka, obvinili ho z ničenia amerických vzťahov s Pakistanom a prepustili.

Khan zatiaľ poslal list západonemeckej tlači, v ktorom nazval USA a Veľkú Britániu "sviniarmi" a zosmiešňoval ich ako "samozvaných strážcov sveta", zatiaľ čo Pakistanci boli "satani a diabli sveta za to, že spustili skromný program".

Prekvapenie, prekvapenie

A to bol koniec. V situácii, keď hrozila prvá vojna v Perzskom zálive, výzvedné služby CIA stratili Khanovu stopu. Až v polovici 90. rokov zistili zbrojní inšpektori OSN v Iraku, že Khan ponúkol Bagdadu predaj návrhov jadrovej bomby ešte pred vojnou v Perzskom zálive. Iróniou je, že Saddám Hussajn túto ponuku odmietol, lebo sa nazdával, že je to trik CIA. No keď Pakistan v máji 1998 úspešne otestoval jadrovú bombu, Khan sa zrazu stal pre výzvedné služby prioritou číslo jeden. Americká CIA a britská MI6 rozbehli spoločné akcie s cieľom infiltrovať Khanovu sieť a na svoje ohromenie zistili, že zariadenie v Kahute otvorene propaguje predaj jadrovej technológie na zbrojných veľtrhoch. Sledovali Khana do Severnej Kórey, kde predal centrifúgy na obohacovanie uránu výmenou za technológiu výroby rakiet, a tiež Líbye, ktorá otvorene oznámila svoj zámer získať bombu.

No sústredenie výzvedných služieb na Khana opäť prerušili svetové udalosti. Útoky z 11. septembra na USA urobili z Pakistanu životne dôležitého spojenca a obavy z Khanových aktivít boli zametené pod koberec.

Napokon v roku 2002 odhalila skupina iránskych exilantov existenciu neznámeho zariadenia na obohacovanie uránu v Natanze v Iráne. Keď inšpekčný tím IAEA prišiel na miesto, jeho členovi Trevorovi Edwardsovi - starému Khanovmu kolegovi z Urenca - sa zdali návrhy jednej z centrifúg známe. "Spoznal som ju za 10 sekúnd ako jednu z tých, čo sme používali v Holandsku v 70. rokoch, keď Dr. Khan pracoval v Urencu," vyjadril sa.

Iránci sa priznali, že sa začali kontaktovať s Khanovou sieťou pred 16 rokmi v Dubaji, kde im Khan predal návrhy centrifúgy a ďalšie technológie.

CIA a MI6 urobili raziu v továrni montujúcej súčiastky na atómovú bombu pre Líbyu a zhabali nákladnú loď smerujúcu do Tripolisu so súčiastkami centrifúg z Kahuty na palube. Líbyjčania sa tiež priznali, že kúpili jadrový balíček od Khana - výrobu, dodávku a znalosti - za 100 miliónov dolárov.

Keď inšpektori našli v Líbyi čínsky návrh jadrovej hlavice v atómovom centre al-Falláh, hra sa skončila. Plukovník Muammar Kaddáfí bol nútený oznámiť v decembri 2003, že sa vzdáva jadrových ambícií. Pod ťarchou dôkazov zatkli vysoko postaveného agenta Khanovej siete v Malajzii a ten sa priznal ku všetkému. Khan bol nútený vystúpiť v televízii a priznať, že predal tajomstvá svojej krajiny. Dostal domáce väzenie.

Epilóg

Po troch rokoch Khan naďalej nesmie opustiť svoj dom v Islamabade, ale USA ho nikdy nesmeli priamo vypočúvať. Mnohé otázky ostávajú nezodpovedané - napríklad čo konkrétne Khan komu predal. Zdroje výzvedných služieb majú podozrenie, že sa chráni dokumentmi, ktoré dokazujú spolupáchateľstvo pakistanskej vlády a armády na jeho pašeráckom gangu.

Výzvedná správa USA z minulého týždňa zmenšila význam Iránu ako jadrovej hrozby a tvrdila, že Teherán sa v roku 2003 pod medzinárodným tlakom vzdal svojho zbrojného programu.

No koncom roku 2005 našla IAEA v Teheráne dokumenty, ktoré ukazovali, ako odliať urán do gule a čo je potrebné na výrobu bomby.

Dňa 15. novembra odhalila IAEA, že 3000 centrifúg v Natanze je pripravených, čo stavia Irán na hranicu výroby obohateného uránu na priemyselnej úrovni. Agentúra tiež odhalila, že Irán vyvinul novú centrifúgu založenú na návrhoch od Khana, ktorá znižuje výrobný čas na polovicu. "A. K. Khan je oveľa nebezpečnejší než Usáma bin Ládin," povedal Barlow z CIA. "Bin Ládin je schopný len konvenčného terorizmu, zatiaľ čo Khan šíri zbrane hromadného ničenia najnebezpečnejším režimom na svete."

ZDROJE: Douglas Frantz and Catherine Collins, "Pakistans Dr. Doom", Los Angeles Times, December 2, 2007; "Nuclear Secrets: A.Q. Khan", BBC, February 27, 2007; Bill Powell and Tim McGirk, "The Man Who Sold the Bomb", Time Magazine , February 14, 2005; William J. Broad, David E. Sanger, and Raymond Bonner, "A Tale of Nuclear Proliferation: How Pakistani Built His Network", New York Times, February 12, 2004.