Tento mesiac ma už mnohí ľudia upozornili, aby som si dával pozor na veci kvôli vreckárom. Zlodeji vraj v tomto období striehnu na svoje obete v nákupných centrách, rovnako ako na vianočných trhoch. Keďže do davu ľudí sotva niekedy zájdem, myslel som si, že mňa sa to netýka, že mne sa nič stať nemôže.

Zaparkoval som auto na streche jedného bratislavského nákupného centra a zašiel dnu s kamarátkou na kávu. Kým som sa vrátil, ukradli mi z predného nárazníka auta štátnu poznávaciu značku. Večer sme potom so ženou strávili na polícii, kde sme krádež pre istotu oznámili. Tam sme sa dozvedeli, že náš prípad nie je ojedinelý. Značky sa zrejme dobre predávajú, dajú sa totiž použiť na páchanie ďalších zločinov. S ukradnutou ešpézetkou sa vraj napríklad kradne na pumpe benzín. Vodič natankuje, ale ujde bez zaplatenia. Bezpečnostná kamera zaznamená poznávaciu značku, krádež benzínu oznámia polícii, ale často sa ukáže, že išlo o kradnutú alebo falošnú značku. Presne toto sa stalo pred pár rokmi mojej žene. Odrazu ju predvolali na políciu, netušili sme, čo sa stalo a vysvitlo, že ktosi s poznávacou značkou jej auta tankoval a nezaplatil. Išlo o falzifikát, zhodou okolností totožný s jej ešpézetkou.

Na japonských čerpacích staniciach vodiči z auta nevystupujú, plne ich obslúži personál. Natankuje, umyje okná, cez okienko auta zaplatíte. Kriminalita s ešpézetkami na pumpe neprichádza v Japonsku do úvahy. No značky sa kradnú rovnako a montujú sa na kradnuté autá, na autá prevážajúce drogy, v autách s falošnými značkami sa skrývajú vrahovia. Aj to sa v súčasnosti v Japonsku deje. Japonské ešpézetky sú na aute priskrutkované. Zvlášť nejaké špeciálne čísla sú priam zaplombované, aby sa nedali ľahko odmontovať. Zlodeji sa o to aj tak neúnavne pokúšajú. Najnovšie sa používajú zvláštne skrutky na kľúčik. V porovnaní s japonskou je slovenská ešpézetka veľmi zraniteľná. Je vlastne iba zasunutá v plastovom rámiku, takže s jej neoprávnenou manipuláciou si ľahko poradí aj dieťa.

Keď som vybavoval nové značky teraz na Slovensku, pýtal som sa na polícii, ako ich môžem lepšie zabezpečiť pred ukradnutím. Napríklad, či ich môžem prederaviť a priskrutkovať. Polícia hovorí, že to je možné, ale nemôže to odporúčať. V ten deň, keď som išiel vybavovať značky, vstával som veľmi skoro ráno, aby som čakal vonku pred budovou v zástupe ľudí na poradové číslo. Aj v Japonsku je zmena štátnej poznávacej značky na aute pomerne nepríjemnou úradnou procedúrou, ale vybavíte to rýchlo. V Bratislave, odkiaľ je moja skúsenosť, čakáte nekonečne dlho a k tomu nezriedka vypadnú počítače. A tak treba čakať ešte dlhšie než dlho.

Nové značky ma stáli 1500 korún. To je drahý špás. V Japonsku to vyjde iba na 300 korún.