ý úrad sa v súlade s ním najskôr snaží o dodatočnú legalizáciu stavby a až potom sa usiluje o jej odstránenie. Existujú však aj konkrétne príklady stavieb, ktoré úrady aj nariadili odstrániť, avšak stoja dodnes. Prečo? O tom už nikto nič nehovorí a krčí sa pleciami.
J ednou z nich je rozsiahly areál stavebníkov Alexandra Beljajeva a jeho manželky. Na pozemku nad Devínom vyrástol z výšky dobre viditeľný areál s tenisovým kurtom, krytým bazénom a rodinným domom. Podľa informácie vedúceho stavebného úradu v Devíne Eduarda Maťašovského, nariadenie na odstránenie stavby vydal ešte Okresný úrad Bratislava IV. v septembri roku 2002.
"Od tej doby už došlo k premlčaniu. Náš stavebný úrad vznikol až v máji tohto roka. Zatiaľ zisťujeme, čo sa v tejto veci konalo. V lete sme boli na obhliadke nehnuteľnosti - stavba je dokončená, užíva sa, dnu sme sa však nedostali. Správca objektu nám ústne prisľúbil, že vlastník začne konať vo veci dodatočného zlegalizovania stavby. Zatiaľ sa nič neudialo, budeme ho musieť vyzvať písomne," povedal Maťašovský.
Hoci rozhodnutie bolo, búrať sa nebude. Stavebník dostane ďalšiu šancu. Podľa nového územného plánu hlavného mesta Slovenska Bratislavy v oblasti, kde areál stojí, sa ráta so športoviskami a rodinný dom by tu stáť nemal. Ale keďže kedysi tam už jeden bol, dodatočnej legalizácii podľa Jozefy Radovej z referátu výstavby v Devíne by nič nemalo stáť v ceste, ak bude stavebník komunikovať. "Územný plán v tejto časti nerešpektoval vlastnícke vzťahy. Stavebníkovi patria všetky zastavané pozemky areálu," povedala.
Ani načierno postavená panelová cesta podľa úradu nie je proti verejnému záujmu - s vďakou ju využívajú ľudia, ktorí idú do záhradkárskej oblasti Drefty. Mestská časť momentálne pod nútenou správou by na takú nemala. Do istej miery sporná už zostáva len, opäť načierno, dotiahnutá infraštruktúra. Elektrické vedenie stojí na cudzích pozemkoch. Ako však potvrdili na stavebnom úrade v Devíne, dotknutí vlastníci sa nápravy nedovolávajú.
Zatiaľ iba omrvinky
"Neviem o tom, že by sa v Bratislave zbúrala čo i len jedna stavba, ak do toho nepočítam nejaké malé prístavby Pod Manderlákom, alebo na Riazanskej, pretože zasahovali do chodníka. Viem o tom, že všetky stavby boli doteraz zlegalizované. Toto je v Bratislave, ale myslím si, že na celom Slovensku je to rovnaké," hovorí poslankyňa mestskej časti Bratislava - Staré Mesto Soňa Párnická, ktorá sa ako členka občianského združenia už dvanásť rokov snaží o záchranu parku na Belopotockého ulici.
Staré Mesto chcelo dať odstrániť napríklad známu Dodokovu vilu pod Slavínom, Krajský stavebný úrad však nesúhlasil a stavbu dodatočne zlegalizoval. "Možno v tomto prípade stál za pokus podnet na súd, ale mestská časť to nerealizovala," mieni Párnická.
Podľa Sone Párnickej, ako aj podľa Eduarda Maťašovského z devínskeho stavebného úradu a prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Jána Majerského, hlavným dôvodom je slabý zákon, ktorý umožňuje dodatočné zlegalizovanie stavby. To sa uskutoční na základe dodatočného vybavenia si stanovísk dotknutých orgánov, ktoré sú potrebné pri normálnom stavebnom konaní. Ak ich staviteľ dostane všetky, znamená to, že stavba je vo verejnom záujme. "Stavebníci to vedia a tak to veselo využívajú. A to nielen veľkí investori, ale aj malí stavitelia," hovorí Párnická.
Nepomôžu ani pokuty. "Pokuta je vzhľadom k cene stavby nízka, tak investor s ňou zrejme počíta v nákladoch. V porovnaní so stomiliónovou stavbou pokuta nič neznamená. Maximálnu povolenú pokutu vo výške päť miliónov korún navyše doteraz ani nikto nedostal," mieni poslankyňa.
V Košiciach len stánok
Podobnú skúsenosť majú aj na magistráte v Košiciach. "Odstraňoval sa iba jeden stánok, ktorý stál na mieste, kde nemal stáť. Inak sa nebúralo nič. Obyčajne v poslednej fáze občania doložia všetky potrebné písomnosti a povolenia a stavba sa zlegalizuje," potvrdzuje hovorkyňa mesta Košice Jana Geročová.
V Košiciach momentálne bojujú s čiernou nadstavbou - vlastník na rohu Štefánikovej a Vodnej začal nadstavovať bez stavebného povolenia, čo nevítajú obyvatelia z blízkeho domu, ktorým nová stavba bráni vo výhľade. Stavebný úrad stavebníkovi zaslal výzvy na zastavenie stavby, avšak nepreberá zásielky. "Magistrát zintenzívni činnosť voči stavebníkovi. Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby, ak sa preukáže ohrozenie verejného záujmu," hovorí Geročová.
Priemysel? Samostatná kapitola
Ak niekto začne stavať bez povolenia, nemusí vždy ísť o špekulantov, mieni Majerský. "Stavebník niekedy potrebuje stavbu veľmi rýchlo zrealizovať. Rýchlejšie, ako by trvalo stavebné konanie. Môže byť pritom presvedčený o tom, že stavba spĺňa a bude spĺňať všetky zásady územného plánu a získanie stavebného povolenia je len otázkou času. Začne a spolieha sa na dodatočnú legalizáciu - to je asi najčastejšou príčinou, o špekuláciách vám neviem povedať," hovorí.
V týchto prípadoch ide hlavne o priemyselné objekty, kde rozhodujúcu úlohu zohráva čas začatia výroby. Začne sa teda stavať len na základe ohlásenia, prípadne čiastkového stavebného povolenia na zemné práce. Až potom sa dokončí stavebné povolenie na samotnú budovu. Príkladom "špeciálneho" režimu môže byť napríklad závod KIA pri Žiline, ktorý rok fungoval na základe výnimky a stavba sa užívala ešte pred kolaudáciou. "Teraz je už všetko v poriadku, kolaudácie sa postupne ukončujú," informovali pracovníci stavebného úradu v Žiline.
Párnická hovorí: To, že investori tlačia na urýchlenie stavebného povolenia je prirodzené. A je to realita, s ktorou sa musia stavebné úrady vyrovnávať. V zabehaných demokraciach sa dá povolenie vybaviť za kratší čas. Ale tam nie je taký stavebný boom a taká dravosť investorov ako v súčasnej dobe v Bratislave. A peniaze treba čím skôr začať obracať."
Nový zákon
Zásadnejšie zmeny si odborníci sľubujú od nového znenia stavebného zákona. Ten sa už pripravuje dlhšie ako dva roky a jeho posledné známe znenie nájdete na webovskej stránke slovenskej vlády medzi nezaradenými materiálmi. Toto znenie ešte stále prechádza úpravami. "V súčasnosti sa do návrhu nového stavebného zákona zapracúvajú pripomienky Legislatívnej rady vlády SR a Rady vlády pre verejnú správu," informoval S-reality hovorca ministra výstavby Miroslav Bátovský. Po ich zapracovaní bude návrh opätovne zaradený do legislatívneho procesu. Časť o čiernych stavbách by sa však už podľa Bátovského zásadnejšie meniť nemala.
"Aj keď sú podmienky podstatne prísnejšie, aj v novom znení stále zostáva možnosť dodatočnej legalizácie stavby a posudzovania verejného záujmu," hovorí Párnická. Podľa nej, ak návrh zostane v tom istom znení, je to stále právna norma ústretová k stavebníkovi. "Mala by sa rozhodne zvýšiť pokuta za nedodržanie zákona, aby nebola plánovanou súčasťou nákladov," povedala. Prínosom by bolo zohľadnenie návrhov stanovenia pokuty cez percentuálnu hodnotu stavby. Vo zverejnenom znení návrhu sa ráta s pokutou za stavbu bez povolenia od dvoch do piatich miliónov korún.
V novom stavebnom zákone by však mali pribudnúť také právomoci stavebnému úradu, ktoré by mu mali umožniť zastaviť stavbu. "Ak budeme môcť stavebníka odstaviť napríklad od elektriny, môže to byť účinné riešenie," mieni Eduard Maťašovský z Devína.
Využite mestskú políciu
V návrhu zákona však chýba to, čo by zrejme chceli pracovníci stavebných úradov najviac - stavebná polícia. "Sme tu len dvaja, traja, ktorí sa zaoberáme výstavbou. To máme ísť obliehať čierne stavby?", pýtajú sa pracovníci jedného z nemenovaných úradov.
Podľa predstavy Párnickej, ale aj ďalších, mala by to byť práve stavebná polícia, ktorá by zabezpečila uplatnenie zákona, zastavenie čiernej stavby, aby vykázala stavebníka zo staveniska.
Presunom pôsobnosti stavebných úradov na obce od januára 2003 sa sledovalo aj zabezpečenie účinnejšej kontroly všetkej stavebnej činnosti v obci, vrátane prijímania včasných a účinných opatrení na elimináciu nepovolenej stavebnej činnosti hneď v počiatočnom štádiu," zdôrazňuje hovorca Bátovský. Štátny stavebný dohľad ako vyhľadávaciu činnosť pre čierne stavby však podľa neho zamestnanci stavebných úradov robia len sporadicky a väčšinou len na základe konkrétneho podnetu. "Tento stav bol spôsobený nedostatkom zamestnancov, keďže stavebné úrady sú zaťažené množstvom úkonov pri povoľovacej činnosti v správnych konaniach," pripúšťa. Na posilnenie kontroly dodržiavania zákona stavebníkmi a zvýšenia stavebnej disciplíny bola kontrolná činnosť štátu posilnená o zložku stavebnej inšpekcie. Nový návrh stavebného zákona túto úpravu v zásade preberá.
Návrh zriadenia stavebnej polície podľa informácie rezortu výstavby neuspel po rokovaniach s ministerstvom vnútra. "Samospráva môže kontrolu nepovolených stavieb zveriť obecnej polícii," radí Bátovský.
Text: Halka Tytykalová, ilustračné foto SME: Pavol Funtál