eho zväzu. Napätie vo vzájomných vzťahoch malo jeden zo svojich vrcholov pred 40 rokmi, 16. apríla 1961, keď sa na Kube vylodilo viac ako tisíc po zuby ozbrojených Kubáncov podporovaných USA.

Nevraživosť medzi Castrovým režimom a USA začala narastať už v januári 1961, keď Washington prerušil diplomatické styky s Havanou. Ešte skôr však začala americká spravodajská služba CIA verbovať kubánskych emigrantov na Floride pre inváziu na Kube. Vycvičení Kubánci mali po vylodení hľadať podporu medzi miestnym obyvateľstvom a postúpiť až do Havany. Kubánska revolučná armáda ich však zastavila. Prečo? Fidel Castro sa o invázii dozvedel. Pomohla mu náhoda.

O pripravovanej akcii sa Castro dozvedel prostredníctvom jedného z bojovníkov, ktorý sa na dobrodružnom a pre USA hanebne neúspešnom vylodení údajne zúčastnil. Kubánsky týždenník Juventud Rebelde minulý rok publikoval správu o istom Héctorovi Gallovi Portielesovi. Tento dnes už 76-ročný muž bol v tom čase tajomníkom na kubánskej ambasáde v kostarickom San José. V januári 1961 sa, nevedno ako, dostal k zašifrovanému dokumentu spolu s kľúčom na jeho vylúštenie. Tento na pohľad zdrap papiera obsahoval všetky podrobnosti pripravovanej operácie. Do Havany materiál odviezol kostarický spisovateľ Luis Falla, ktorý aby sa vyhol nepríjemnostiam na letisku v San José, si dokument zašil do hornej časti rukáva saka. Na havanskom letisku už policajti čakali na muža s „podozrivo vyšším plecom“.

Informácie sa dostali do cieľa. Na dokumente však figuroval dátum 24. február. „Iba v tom sme sa netrafili,“ spomínal minulý rok bývalý diplomat Gallo. Miesto bolo isté - Zátoka svíň na južnom pobreží Kuby.

Už 15. apríla sa začalo americké ostreľovanie strategických cieľov na vojenských letiskách. Nasledujúci deň sa na pláži Girón v Zátoke svíň vylodilo 1400 proticastrovských Kubáncov.

Castrova armáda si na votrelcov počkala. Viac než 1310 interventov Castrovi vojaci zajali a 90 ich zahynulo. Kubánska armáda hlásila straty 151 mužov. Americkú vládu obvinili z nedostatočnej podpory a pochytaných kubánsko-amerických vojakov museli neskôr za výkupné z Kuby dostať americké mimovládne organizácie. Stálo ich to 53 miliónov dolárov v potravinách a liekoch.

Invázia vyvolala protiamerické nálady v Európe a Latinskej Amerike. Napokon i kubánsky exilový líder José Miró Cardona obvinil vládu Johna F. Kennedyho z „lajdáctva“. Udalosť sa stala kľúčovou v tom, že posunula Fidela Castra ku komunistickej myšlienke a bližšie k Sovietskemu zväzu. Už v decembri sa Castro vyhlásil za marxistu-leninistu. Zátoku svíň možno navyše považovať za predohru karibskej krízy, keď Moskva na Kube rozmiestnila jadrové hlavice a svet stál na pokraji jadrovej vojny.

V roku 1997, teda po 36 rokoch, i americká CIA zverejnila tajný materiál, ktorý obsahoval kritiku celej akcie. Autori v nej vypichli nedostatočné naplánovanie, dezinformáciu vlády, nedostatočnú prípravnú špionáž, odmietavosť voči šéfom kubánskych exulantov, atď. Dokument svojho času narobil v CIA vážne problémy. Jej vtedajší šéf John McCone bol vraj taký nahnevaný, že prikázal zničiť všetky kópie. Originál odložil do svojho osobného trezoru. Na verejnosť sa dostal vďaka naliehaniu amerického Archívu národnej bezpečnosti. Dokument sa končí Kennedyho poznámkou, že „víťazstvo má stovky rodičov, zatiaľ čo porážka je sirotou“.

TOMÁŠ ORAVINSKÝ

Nabudúce - Narodeniny kráľovnej Alžbety