Na nákup, skladovanie a obmenu štátnych rezerv pre prípady kríz ide ročne vyše miliarda korún. Štát už nebude kupovať to,čo sa kazí a čoho je dosť.
BRATISLAVA. Štát od januára nebude skladovať toaletný papier, dámske hygienické vložky, plastové príbory či minerálne vody.
Parlament v októbri schválil novelu zákona o štátnych hmotných rezervách. Položky s krátkou životnosťou, ktorých je na trhu dosť, už podľa poslancov štát skladovať nemusí, a nakúpi ich, len ak nastane mimoriadna situácia.
„Vzhľadom na ich súčasnú dostupnosť na trhu sa javí hospodárnejšie s výrobcami alebo s predajcami uzavrieť zmluvu na dodávky v prípade mimoriadnej alebo krízovej situácie,“ píše sa v odôvodnení novely.
Správa štátnych hmotných rezerv očakáva, že výrazne usporí. „Nebudú nám vznikať straty likvidáciou nepoužiteľných zásob. Úspory môžeme použiť na nákup materiálov potrebných pri zvládaní mimoriadnych situácií. Napríklad bambi vakov na hasenie lesných požiarov, protipovodňové zábrany, alebo čerpadlá na odčerpávanie vody pri záplavách,“ povedala hovorkyňa správy Beáta Repíková.
Zásoby sú tajné
Nákup, skladovanie, ochraňovanie a obmena štátnych rezerv stoja ročne vyše 1,1 miliardy korún. „V ďalších rokoch vzhľadom na rast cien energií a infláciu predpokladáme nárast nákladov na 2 až 2,5 miliardy korún,“ hovorí Repíková.
Na čo presne štátna organizácia peniaze dáva, sa verejnosť nedozvie. Informácie, čo, kde a v akom množstve skladuje, sú tajné, lebo rezervy majú okrem stavov núdze a živelných pohrôm slúžiť aj v čase vojny alebo teroristického útoku.
Tento rok správa rezerv obstarávala napríklad ťažké strelné zbrane, letecké pneumatiky, materiál na výrobu mín a nábojov, buldozéry, dýchacie prístroje, krvný separátor či mäsové konzervy.
Štátne rezervy sú uskladnené po celej krajine. Správa rezerv má sklady v Čachticiach, Kysuckom Novom Meste, Slovenskej Ľupči a Vígľaši, časť zásob skladujú aj štátne a súkromné inštitúcie, ktoré by ich v čase krízy používali. Napríklad zdravotnícky materiál organizácie pod ministerstvom zdravotníctva, mostné konštrukcie zas dopravné spoločnosti.
Ropa zdražie
Najdrahšiu položku štátnych rezerv tvoria zásoby ropy a ropných výrobkov pre prípad ropnej núdze. Naposledy o zápožičku štátnej ropy požiadal v januári Slovnaft, keď bol pre spor Ruska s Bieloruskom pár dní odstavený ropovod Družba.
Slovensko sa zaviazalo, že do konca tohto roka bude skladovať zásoby ropy na 82 dní, do konca roka 2008 až na 90 dní. Na doplnenie núdzových zásob bude pri súčasných cenách ropy treba asi 1,2 miliardy korún.
Peniaze by mala priniesť zmena zákona, ktorú správa rezerv pripravuje s ministerstvom financií. „Za každý predaný liter pohonných látok by mala každá spoločnosť, ktorá uvádza ropné produkty na trh, odvádzať na zvláštny účet určitú sumu, rádovo v halieroch. Prostriedky budú účelovo viazané na tvorbu núdzových zásob ropy,“ hovorí Repíková.
„Ide o spravodlivejší systém voči obyvateľom, ako keď sú núdzové zásoby financované výlučne z ich daní. Po novom by na zásoby mali prispievať aj tranzitní prepravcovia a turisti, ktorí u nás tankujú,“ tvrdí hovorca Slovnaftu Anton Molnár.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Je to krok vpred
O fungovaní Správy štátnych hmotných rezerv hovorí jej bývalý šéf JÁN TUŠIM.
Štát už nebude skladovať niektoré tovary. Je to dobrý krok?
„Pre štátne hmotné rezervy bol vždy najväčší problém, aby zásoby neboli po záruke. Keď bude bežný tovar v obehu a bude zabezpečené iba to, aby bol v dohodnutom objeme stále pripravený, môže byť pokojne majetkom obchodného reťazca a nie štátu. Keď sa systém nezneužije, je to správne rozhodnutie.“
Aká je záruka, že obchodníci budú vždy držať tovar navyše?
„Obchodník má v sklade najnižšie možné objemy, aby dokázal zabezpečiť normálne fungovanie obchodu. Väčšie zásoby sú náklady navyše. Keď mu však na skladovanie väčšieho množstva tovaru prispeje štát, je to pre neho výhodné, lebo sa nebude dostávať do stresu.“
Správa rezerv sa každoročne sťažuje na nedostatok peňazí. Kde chýbajú?
„Štát vynakladá málo peňazí na to, čo požaduje. Napríklad telekomunikačné zariadenia. Aby sme si boli istí, že fungujú, mali by sa každý rok rozložiť, odskúšať a zložiť, urobiť nové certifikáty. Keď na to nie sú peniaze, tak sa to nespraví. Potom hrozí, že keď ich bude treba, mnohé nemusia fungovať.“
(mp)
