Na Zelený štvrtok dostala rodina nemeckého kancelára Gerharda Schrödera z berlínskeho úradu pre pozostalých padlých vojakov nemeckého Wehrmachtu ohromujúcu správu: Fritz Schröder, identifikačná značka 535, ktorý padol 4. októbra 1944, je pochovaný v rumunskej dedine Ceanu Mare neďaleko ortodoxného kostola v spoločnom hrobe B spolu s tromi padlými druhmi.

Doteraz rodina vedela len toľko, že otec padol pri dedine Ceanu Mare v Karpatoch. Takmer šesťdesiat rokov márne pátrali po mieste jeho posledného odpočinku. „Som rád a som dojatý, že som sa konečne dozvedel, kde presne leží hrob môjho otca,“ povedal Schröder nedeľníku Bild am Sonntag.

Cennú informáciu získala kancelárova staršia sestra Gundhil Kampová—Schröderová, ktorá po otcových pozostatkoch začala pátrať už pred rokmi, ešte ako pracovníčka Červeného kríža. Keď neuspela, obrátila sa na nemecké úrady.

Fritz Schröder padol ako 32-ročný vojak nacistickej armády, ktorá bojovala proti partizánom v Rumunsku. Gerhard svojho otca nikdy nepoznal, narodil sa len pol roka pred jeho smrťou. Sestra Gundhil mala rok a na otca sa pamätá len veľmi matne. Oboch vychovala matka Erika, ktorá sa o tri roky neskôr opäť vydala.

Rodinu predbehli reportéri Bild am Sonntag, ktorí cez víkend rumunskú dedinu navštívili. S počudovaním zistili, že o hroby neznámych vojakov nacistického Nemecka sa tu starajú príkladne. „Obyvatelia sú tu ľudskí, preto vtedy odniesli mŕtvych vojakov z bojiska a pochovali ich,“ hovorí Gavrila Orus, starosta dediny, kde dnes žije asi 4500 ľudí. Rusi, ktorí tadiaľ prešli, vraj nechali telá ležať tam, kde boli.

Dva hroby nemeckých vojakov ležia na miestnom cintoríne vedľa ortodoxného kostola. Zdobí ich železný kríž bez nápisu a strom čerešne. Kríž pribudol len pred siedmimi rokmi, keď do dediny prišiel farár Daniel Crisan. Keď uvidel hrob, povedal: „Strom nestačí. Hrob potrebuje kríž. Aj o tieto duše sa treba postarať.“ Nikto z miestnych nenamietal.

Do Ceanu Mare sa teraz chystajú aj súrodenci Schröderovci. „Čoskoro hrob navštívim, v súkromí, ktoré k tomu, dúfam, patrí,“ apeloval hneď nemecký kancelár na novinárov. Otcovo telo by radi previezli do rodného Nemecka tak, ako to povoľuje medzištátna dohoda o vojnových hroboch platná od roku 1997.

MIRIAM ZSILLEOVÁ