Do prístavu Cotonou v západoafrickom Benine včera priplávala nigérijská loď Etireno. Na jej palube bolo podľa upozornenia vlády údajne 100 až 250 detských otrokov. Polícia a predstavitelia UNICEF-u však na lodi našli len ilegálnych imigrantov a medzi nimi iba sedem detí s matkami.

Predaj detských lacných robotníkov je pritom alarmujúcou skutočnosťou. Chudobné deti v Afrike predávajú na plantáže alebo ako sluhov do domácností. Nikto preto nepochybuje, že vyhladovaní malí otroci niekde na mori - možno na inej lodi - naozaj môžu byť.

Kde sú otroci?

Okolo lode a detí sa začalo šíriť množstvo pochybností. Beninská vláda naznačila, že došlo len k zámene. Deti vraj neboli na Etirene, ale na inom nigérijskom plavidle. Jeho meno ani miesto, kde sa nachádza, však nikto nepozná. Objavili sa tiež špekulácie, že posádka svoj nebezpečný náklad jednoducho vyhodila cez palubu a deti sa utopili vo vlnách oceánu.

Vláda Beninu minulý týždeň upozornila, že pre desiatky detských otrokov na palube vraj loď Etirene odmietli v dvoch afrických prístavoch. Prípad získal medzinárodnú pozornosť po tom, ako sa loď neúspešne pokúšala pristáť v Kamerune. Vrátili ju aj z Gabunu. Včera sa ukázalo, že nie pre deti. Problémom boli dospelí ilegálni imigranti, ktorí si chceli zarobiť v bohatšej krajine.

Otroci sú všade

„Nevieme, kde tento zmätok vznikol, no na palube nebolo toľko detí, ako sme predpokladali,“ povedal v prístave Cotonou Nicolas Pron z Detského fondu OSN (UNICEF). Aj napriek tomu, že tentoraz sa detskému utrpeniu nemusel prizerať, veľa dôvodov na radosť nemal. Našiel len jediný: „Sme radi, že svet obracia pozornosť k tejto problematike… Na tejto lodi síce detskí otroci neboli, sú však iné lode, na ktorých deti pašujú.“

„Neexistuje krajina, ktorá by nemala detských otrokov,“ povedala pre Reuters hovorkyňa britskej charitatívnej organizácie Anti-Slavery International Beth Herzfeldová. Kľúčovou oblasťou je západná a centrálna Afrika a Ázia.

Pobrežie okolo Beninu sa počas 16. až 19. storočia zvyklo nazývať „pobrežím otrokov“. Odtiaľ prúdili tisícky černochov bez práv do Ameriky. Dnes posielajú deti vo veku 5 až 14 rokov z chudobných štátov ako Benin, Togo či Mali do o niečo bohatšieho Gabunu, Nigérie či Pobrežia Slonoviny. Najčastejšie pracujú na bavlníkových alebo kakaových plantážach. Dievčatá slúžia v domácnostiach alebo ich nútia k prostitúcii.

Zarobia len pašeráci

Podľa odhadov Medzinárodnej organizácie práce (ILO) je na svete 250 miliónov detí, ktoré musia denne pracovať bez nároku na odmenu. Podľa odborníkov deti musia pracovať najčastejšie kvôli tomu, aby splatili rodinné dlhy. Často sú tiež obeťami únosov. Svojich potomkov na prácu posielajú aj samotní rodičia. Pašerákom ich predávajú v domnení, že v novej krajine budú mať možno lepší život. Rodičia ani deti si však nepolepšia. Za deti dostanú len niečo menej ako 14 amerických dolárov. Zarobia jedine pašeráci, ktorí deti plantážnikom predávajú za 340 dolárov.

V Abidjane či Lagose fungujú v strede mesta trhy s detskými otrokmi. Podľa britského denníka Guardian však z Nigérie pašujú deti aj do bohatých arabských krajín a do Európy.

Podľa predstaviteľov UNICEF-u v Benine sa situácia za posledné roky zhoršila. Príčinou je ekonomická situácia. „Veľké plantáže potrebujú množstvo lacnej a poslušnej pracovnej sily. A deti sú na to ako stvorené. Ťažko pracujú celý deň, nemusíte im veľa platiť a nesťažujú sa,“ hovorí Esther Gulumaová z UNICEF-u.

MATÚŠ KOSTOLNÝ