Za jediný týždeň, uplynulý, bola najprv v Bruseli zabezpečená konkrétna podpora EÚ výkonnej tzv. kontaktnej skupine pre bývalú Juhosláviu, ktorá potom v Paríži predniesla jednoznačnú politickú deklaráciu. Hneď „zahorúca“ ju potom americký minister zahraničia Colin Powell postúpil v Skopje desiatim balkánskym ministrom zahraničných vecí na osobitnom summite.

Západ, zdá sa, definitívne pochopil, že s doterajšími bruselskými sľubmi nedosiahne pokrok. Preto mimoriadnym krokom pridružil k Európskej únii odstredivými silami najohrozenejšie Macedónsko. Juhosláviu za úsilie vynaložené pri demokratizácii štátu odmenil finančne – 156 miliónmi eur súrnej pomoci.

Šéfovia diplomacií piatich najvyspelejších západných krajín a Ruska hneď po tomto konkrétnom podnete v Paríži spoločne tlmočili, že mienia vytĺcť z horúcich balkánskych hláv každý pokus o destabilizáciu a dezintegráciu regiónu. Macedónskemu vedeniu určili lehotu do konca júna na splnenie oprávnených požiadaviek albánskej menšiny (rovnoprávne zastúpenie v štátnych orgánoch, polícii a v armáde, vlastná univerzita a médiá), predstaviteľom juhoslovanskej federácie a Čiernej Hory zasa pripomenuli, že sa majú dohodnúť o funkciách spoločného štátu a umožniť všeobecné voľby v Kosove, a vzbúreným hercegovinským Chorvátom aj predstaviteľom ostatných dvoch národov, Srbom a Moslimom, naznačili, že svet bude podporovať iba integračné procesy a medzietnické spolunažívanie.

Powellova misia v Skopje a zverejnenie jej výsledkov – Spojené štáty zostanú v regióne v rámci NATO, kým nesplnia svoju mierovú úlohu, avšak nikomu nebudú varovkyňou – vplývali podľa prvých reakcií pozitívne na tých, ktorým boli venované: presvedčivo poukázali na to, že Američania mienia peniaze svojich daňových poplatníkov vynaložiť účinne.

Politickú analýzu si tentoraz nezaslúži len to, čo sa udialo, ale aj to, čo nevyšlo a čo sa s veľkým záujmom očakávalo. Colin Powell totiž nepricestoval do Prištiny, kde mal byť pri tej príležitosti zverejnený definitívny návrh „právneho rámca“ pre Kosovo, alebo podľa albánskeho tlmočenia – projekt novej kosovskej ústavy. S najvyššími zastupiteľmi kosovských Albáncov a Srbov a s predstaviteľmi medzinárodného spoločenstva v Kosove sa stretol v skopjanskom hoteli so zdôvodnením, že je návšteva odročená „pre zlé počasie“.

Je isté, že počasie tentoraz nebolo dobrým spojencom kosovských Albáncov a že najviac získal šéf civilnej misie v Kosove (UNMIK) Hans Haekkerup, lebo nemusel v delikátnej situácii preťať gordický uzol krízy, do ktorého sa splietli maximalistické požiadavky albánskych politikov a závery rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244. Šéf UNMIK-u sa totiž zasadzuje za to, aby „právny rámec“ zabezpečil najširšiu samosprávu Kosova, avšak bez ústavných, štátnych kategórií – bez prejudikovania konečného politického riešenia.

Samozrejme, oveľa dôležitejšie než názov dokumentu je to, čo sa v ňom píše. Ale jeho tvorcovia, ktorí deň predtým oznámili, že je predbežný návrh dokončený, po odročení Powellovej návštevy vyhlásili, že ho treba ešte – dopracovať.

Podľa všetkého najväčší ústupok teraz urobili juhoslovanskej strane, lebo zverejnenie dokumentu o Kosove by istotne vplývalo na záverečné debaty o zachovaní federácie v predvečer veľmi dôležitých volieb v Čiernej Hore.

Zatiaľ sa nevie, aká je cena takejto americkej podpory, ale účet, ktorý zo Skopje do Belehradu priniesol juhoslovanský šéf diplomacie Goran Svilanovič, istotne nie je malý: pohybuje sa pravdepodobne kdesi medzi vydaním S. Miloševiča Haagu, najširšou autonómiou Kosova a maximálnou samostatnosťou Čiernej Hory.

PRE SME – ZDENKO POP, Nový Sad