Polícia až do včera váhala s potvrdením rasového motívu zrážok. Očití svedkovia však hovorili jednoznačne – išlo o zrážky medzi „bielymi“ a ľuďmi z ázijskej komunity. Miestni policajní úradníci preto napokon kapitulovali a priznali to, čo všetci dávno vedeli.
EK o britskej xenofóbii
Pri hľadaní odpovede na otázku, prečo v západoyorkshirskom meste medzi sebou bojovali ľudia s rôznou farbou plete, treba zohľadniť viac strán. Všimnúť si celkovú atmosféru na ostrovoch, ktorá má dnes k multietnickému ideálu ďaleko.
Začiatkom apríla na to poukázala aj správa Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii pri Rade Európy. Všíma si najmä rasizmus namierený v Británii proti azylantom a utečencom. „Odráža sa to v xenofóbnom a netolerantnom zastúpení týchto skupín v médiách, ale tiež v tóne používanom politikmi podporujúcimi prijatie a posilnenie stále viac reštriktívnych azylových a imigračných zákonov.“
Ostrý jazyk konzervatívcov
Sú to skutočne bulvárne médiá a politici, ktorí na ostrovoch robia dusno. Naposledy bývalý poslanec za Konzervatívnu stranu John Townend koncom marca povedal, že „imigranti sú zodpovední za nárast kriminality a podkopávajú tiež britskú anglosaskú spoločnosť“.
Konzervatívci sa od jeho slov rýchlo dištancovali ústami straníckeho šéfa Williama Haguea. O atmosfére, ktorá je medzi niektorými politikmi, však toto „prerieknutie“ politického dôchodcu povedalo dosť. Rovnako aj to, že konzervatívni kandidáti do parlamentu krátko po tomto incidente dostali stranícky list s upozornením, aby počas volebnej kampane nevyjadrovali rasistické názory a nepoužívali poburujúce výrazy.
„Vedenie k príprave tohto materiálu viedli obavy zo stále prítomných rasistických názorov v strane. Vedia, že niektorí ľudia túto tému chceli vytiahnuť vo volebnej kampani,“ povedal pre The Independent jeden z členov konzervatívnej strany, ktorý si želal zostať v anonymite.
„Veríme, že v Británii vždy záležalo na talente, a nie na farbe pokožky alebo vyznaní, či na tom, kto sú vaši rodičia,“ snažia sa zo seba konzervatívci strhnúť biľag strany, ku ktorej patria aj poznámky s rasistickým podtextom. „S debatou o azylovej politike začali aj za cenu, že sa tak otvorila rasová otázka,“ pripomenul člen labouristickej strany Clive Soley.
O atmosfére v Británii hovorí prípad jednej z najväčších futbalových nádejí – Leeho Bowyera. So spoluhráčom Jonathanom Woodgatom čelia obvineniu zo zbitia ázijských študentov, pričom jeden z nich utrpel niekoľko zlomenín. Stále sa preťahujúci súd s hviezdou Leedsu patrí k najväčším kauzám v Británii.
Problémy (nielen) Bradfordu
Bradford nezažil rasovo motivované nepokoje prvýkrát. Za bitkami treba vidieť aj obyčajnú neschopnosť riešiť problémy v mestách, kde sú etnické štvrte. To platilo za konzervatívcov a je to tak aj teraz, keď vládnu labouristi.
Počas troch dní násilia v roku 1995 polícia zadržala 41 ľudí, škody vtedy dosiahli milión libier. Rozsah škôd z nedeľných zrážok bude menší, ale problémy v tejto oblasti sú tie isté. Vysoká nezamestnanosť, nekvalitné školstvo a neschopnosť polície efektívne pracovať tam, kde žijú etnické menšiny.
Bieli policajti si v ázijských štvrtiach nedokážu poradiť. V meste, kde sú tri komunity – moslimská, hinduistická a sikhovia – to platí obzvlášť. Polícia tu už po zrážkach v 1995 čelila obvineniam z rasizmu, objavili sa aj teraz. Policajti údajne nadržiavali bielym výtržníkom. Pokiaľ do ich radov nevstúpia ľudia z jednotlivých minorít (jeden z vládnych zámerov, ktorý treba splniť), nebude polícii nik veriť. Bez dôvery v zákon je k zákonom ulice už len kúsok.
MAREK CHORVATOVIČ
