Finančné trhy si počas minulej poľskej vlády zvykli na časté politické turbulencie v strednej Európe. Podobných kríz, ako bola naša minulotýždňová, tam bolo viacej a opakujúcich sa. Po počiatočnej nervozite prevládol názor, že stredná Európa ešte nie je politicky dostatočne ustálená s malým počtom silnejších strán. Poľsko podobne ako Slovensko bolo v ekonomicky pomerne dobrej situácii, bez výrazných deficitov v oblasti zahraničného obchodu alebo verejných financií. A teda bez okamžitej potreby reforiem. Keďže v oboch krajinách sa od vlády nečakali obrovské reformy, turbulencie, a teda faktická nečinnosť vlády boli v súlade s očakávaniami. A preto v takýchto krajinách nevzniká potreba výraznejšie zmeniť pohľad na finančné ukazovatele, ako je kurz alebo úrokové sadzby.
Na rozdiel od Poľska, Česka alebo Slovenska by však politické turbulencie mohli priniesť viac neistoty v krajinách, kde veľké nerovnováhy existujú. Ide o Rumunsko, Bulharsko, čiastočne Maďarsko alebo baltské krajiny. Napríklad za posledné týždne sa nakrátko prepadol kurz rumunskej meny až o 12 percent.
V prípade Slovenska v očakávaniach finančných trhov, žiaľ, nefigurujú veľké reformy. Prakticky sa sleduje len jedna vec. A tou je prechod na euro. Schválenie štátneho rozpočtu je jedna z posledných bariér tohto prechodu. Takže pokiaľ toto nebude politikmi spochybnené, vlažné reakcie na politické krízy sú namieste. Pre občanov to však nie je celý efekt. Časť tejto reakcie je neviditeľná - napríklad pomalšie zhodnocovanie koruny. Len detailnejší pohľad nám ukáže, že naša koruna v posledných dňoch voči českej stratila skoro tri percentá.
Autor: Ján Tóth, predseda Klubu ekonomických analytikov
