Dôchodkovou reformou Nicolas Sarkozy obstál v sociálnopolitickom krste ohňom. Nasledujúca herkulovská úloha, ktorá naňho čaká, sa volá banlieue reforma: reforma francúzskych predmestí.
Vzbĺknutie nepokojov na parížskych a iných predmestiach zastihlo Francúzsko len krátko po tom, čo prekonalo týždňový štrajk. Kým sa o rozruch v Nemecku nedávno postaralo „iba“ 3000 rušňovodičov, prácu vo Francúzsku prerušilo viac ako milión ľudí.
Štrajk ochromil štátne železnice a parížske metro, nemocnice, školy, univerzity, poštu, súdnictvo, stavebníctvo. Podľa odhadov ministerstva financií stáli štrajky francúzske hospodárstvo 300 až 400 miliónov eur denne.
Sedemdňové protesty, ako uvádza nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung, by mohli vyjsť približne na 0,1 percenta hrubého domáceho produktu. Cieľom štrajkujúcich bolo ovplyvniť rokovania vo verejnom sektore a oblasti služieb a obchodu, týkajúce sa úsporných opatrení, prepúšťania a výšky platov, dôchodkových podmienok - okrem iného plánovaného predĺženia obdobia platenia príspevkov do dôchodkového poistenia), ako aj liberalizácie pracovných zákonov.
K všeobecnej širokej vlne nespokojnosti sa pripojila dokonca aj štátna meteorologická služba a majitelia barov, vlastniaci monopol na predaj tabaku: protestovali proti zákazu fajčenia, ktorý vstúpi do platnosti začiatkom budúceho roka.
Hľadanie stratégie
Ukončenie štrajku bolo Sarkozyho politickým víťazstvom. Odpor odborových organizácií vo verejnom sektore proti sociálnym reformám svojou odhodlanosťou rozdrobil; štrajky v štátnych železniciach sa ukázali ako posledné vzopretie večných odporcov reforiem.
Kým v parížskych bulvároch železničiari protestovali, odborári už sedeli za rokovacími stolmi v snahe nájsť strategickú odpoveď na Sarkozyho reformnú politiku.
Rokovania so štátnou železnicou SNCF majú trvať mesiac. Sarkozy od základných pilierov svojej dôchodkovej reformy neustúpil, aj keď si ochotu rokovať sčasti vykúpil. Rušňovodičom napríklad sľúbil, že ich dôchodkový vek nestúpne viac ako na 52,5 roka v porovnaní s terajšími 50 rokmi.
Reformy budú bolieť
Podľa prieskumov verejnej mienky 77 percent obyvateľstva nepodporilo boj zamestnancov verejného sektora za dôchodkové privilégiá. Osobná kúpna sila je však pre Francúzov s odstupom tou najdôležitejšou prioritou.
V dôsledku rastúcich cien za ropu a potraviny sa sťažujú na stúpajúce životné náklady - čakajúc na splnenie Sarkozyho predvolebného sloganu, podľa ktorého viac zarobia, keď budú viac pracovať. Tento sľub vzbudil nádeje, ktoré prezident Sarkozy nemôže splniť, konštatoval štrasburský denník Dernieres Nouvelles d'Alsace.
Francúzsky politológ Alfred Grosser vyslovil v nemeckej tlači pochybnosť, či je možné presadiť reformy a zároveň udržať na rovnakej úrovni životné náklady. Považuje však za správne, že zmeny v oblasti dôchodku, školstva a verejného sektora sa uskutočňujú naraz.
Zoznam naliehavých zmien musí Sarkozy rozšíriť aj o herkulovskú banlieue reformu: rozsiahlu štrukturálnu reformu v oblasti výstavby bytov, bezpečnosti, integrácie prisťahovalcov a školského vzdelania.
Autor: Jana Salgovic
