I. zemanom z Kráľovej Lehoty. Kedysi tu poľoval nielen on, ale aj kráľ Belo IV. či Žigmund Luxemburský. Neskôr pripadlo územie hrádockému panstvu. Osada Čierny Váh vznikla v 18. storočí. V osade sa zachovala pôvodná drevená železničná stanička zo začiatku minulého storočia. V roku 1970 tam žilo 136 obyvateľov, mali kostol, cintorín, školu, obchod a krčmu s kolkárňou.
K desiatke slovenských významných lesníckych miest pribudol v novembri lesnícky cintorín s kostolom a drevenou zvonicou na Čiernom Váhu. Označujú ho aj dve informačné tabule. Z prvej sa možno dozvedieť, že okolité pozemky daroval v roku 1361 kráľ Ľudovít I. zemanom z Kráľovej Lehoty. Kedysi tu poľoval nielen on, ale aj kráľ Belo IV. či Žigmund Luxemburský. Neskôr pripadlo územie hrádockému panstvu. Osada Čierny Váh vznikla v 18. storočí. V osade sa zachovala pôvodná drevená železničná stanička zo začiatku minulého storočia. V roku 1970 tam žilo 136 obyvateľov, mali kostol, cintorín, školu, obchod a krčmu s kolkárňou.
Najprv kráľovo, dnes štátne
Kedysi kráľovské lesy sú dnes štátnym podnikom so sídlom v Banskej Bystrici. Podniku patrí aj lesnícky cintorín s kostolom a zvonicou. Desaťročia hodiny stáli a cintorín pustol.
Hodiny s jednou ručičkou
Vežové hodiny na drevenej zvonici majú len jednu ručičku a ciferníky na troch stranách zvonice. Hodiny reštauroval umelecký reštaurátor Tibor Kováč z Podturne a hodinár Ján Dudáš z Ružomberka. Naťahujú sa ručne a na jedno natiahnutie idú dvanásť až štrnásť hodín. Za dvanásť hodín hodiny odbijú 78-krát. „Ľudia, ktorí pred dvesto rokmi vyrobili takéto hodiny, museli byť geniálni. Dnes by to asi nedokázal nikto,“ povedal Tibor Kováč. Podobné hodiny sú už len vo Vydrníku pri Spišskej Novej Vsi.
Na cintoríne sú pozoruhodné kovové kríže, niektoré v tvare stromu. Pochovávali na ňom lesníkov a lesných robotníkov z okolia. Je na ňom pochovaný aj profesor Anton Sokol, dekan lesníckej fakulty vo Zvolene. Práve jeho dcéra Eva má veľkú zásluhu na tom, že miesto vyhlásili v roku 1990 za kultúrnu pamiatku.
„Keď som učila na lesníckej škole v Liptovskom Hrádku, so študentmi sme sa snažili vypátrať, kto je na cintoríne pochovaný, zistiť jeho históriu. Sochárka Andika Beráková vybavila, že areál vyhlásili za kultúrnu pamiatku. Spolu s manželom si sem chodievajú oddýchnuť aj tvoriť,“ povedala Eva Sokolová.
Omše trikrát do roka
Pod cintorínom je druhá informačná tabuľa. Na nej stojí, že kostol dalo postaviť hrádocké komorské panstvo pre svoj lesnícky personál v roku 1803. V kostole slúži správca hybskej farnosti omše trikrát do roka. Na Veľkú noc, na Najsvätejšiu Trojicu a na Vianoce.
