Video: Pravda o živote slovenských Rómov v Škótsku
Autor:Tom Nicholson / strih: Lukáš Kodoň
„Mali by ich všetkých hodiť do mora plného žralokov.“ Je pondelok ráno, Glasgowčan John Boyle sa nalieva prvým pollitrom. Neeson's je známa krčma v schátranej štvrti Govanhill. Boyle nadáva na najnovších prisťahovalcov: slovenských Rómov.
Krčmové reči
„Mali by ich všetkých postrieľať,“ súhlasí Humphrey Greer, statný dôchodca, ktorý chlipká whisky a polliter piva Guiness. „Dajte mi samopal. Ja to vyriešim,“ dodáva James Wright. Hovorí agresívne, trochu pritom pľuje.
Čo štamgastom u Neesona tak veľmi prekáža na dvoch až troch tisíckach Rómov v ich štvrti? „Sú agresívni a večer sa bojím vychádzať,“ hovorí Greer. Deti sú podľa neho hlučné, ich partie postávajú na rohoch ulíc. Domácim prekáža, že blokujú chodník. A možno aj to, že im nerozumejú. Mladí Rómovia hovoria svojím jazykom.
Boyle hovorí aj o odpadkoch, čo po nich zostávajú a drobných krádežiach, ktoré im tiež pripisuje. Wrighta, ktorý nedokáže skrývať svoj odpor, živí správa z miestnych novín, že niektorí slovenskí Rómovia patria do siete detskej prostitúcie. „Vaši ľudia predávali svoje malé deti, to nie je dobré,“ hundre.
Glasgow leží tisícky kilometrov od Slovenska. Ani to nie je zjavne dosť ďaleko, aby Rómovia unikli pred stereotypmi, ktoré sa s nimi ťahajú.
Úspech
Keď Slovensko vstúpilo v máji 2004 do Európskej únie, mnohí Rómovia sa rozhodli presťahovať do Veľkej Británie. Aby si tam našli prácu a unikli tomu, čo opisovali ako diskrimináciu, ktorá im bráni v lepšom živote.
Marcela Adamová, rómska zamestnankyňa glasgowských sociálnych služieb na prácu s novými imigrantmi odhaduje, že v Govanhille žijú dve až tri tisícky Rómov. Najviac ich je z Pavloviec nad Uhom, obce neďaleko Michaloviec. O Glasgowe sa dopočuli od známych či rodiny.
Adamová hovorí, že prišli za prácou. „Toto nie sú Rómovia z osád, ale takí, čo predtým žili v meste, integrovali sa do väčšinovej populácie. Asi 40 percent z nich je zamestnaných. Iste sú na tom lepšie ako doma, zvlášť tí, ktorí sa snažia. Majú pocit, že sú ako ostatní. Že sú im rovní.“
Emil a Iveta Gažiovci z Pavloviec sú na cestách už osem rokov. Žiadali o azyl v Česku, ale až otvorenie EÚ im umožnilo hľadať si prácu vo Veľkej Británii. Spolu s deviatimi deťmi sa usadili najprv v Rotherhame v severnom Anglicku, potom sa presťahovali do Glasgowa, aby sa pridali k Ivetinej rodine.
Po dvoch rokoch bývajú v skromnom, ale čistom štvorizbovom byte v Govanhille. Iveta triedi zemiaky v 12-hodinových zmenách, ktoré sa končia o tretej v noci.
Emil mal prácu, ale teraz má problémy s očami a čaká na invalidný dôchodok. Hovorí, že deti navštevujú intenzívny kurz angličtiny a až potom ich zaradia do normálneho školského systému. „Zaspali sme a zmeškali autobus,“ vysvetľuje Emil, prečo sú všetky doma v bežný školský deň.
Väčšina mesačného príjmu rodiny, 1300 libier, pochádza z dávok a podpôr vrátane prídavkov na deti vo výške 220 libier. Byt stojí 450 libier mesačne, elektrina a plyn ďalších asi 150. Ivete vychádza na stravu a ošatenie detí len tak-tak. „Tu sme na tom lepšie,“ tvrdí. „Doma nebola práca, ale tu ak tvrdo pracujete, dá sa to zvládnuť. Som spokojná.“
V byte Gažiovcov nie je ťažké vybadať znaky úspechu. V každej izbe je televízor a tri z detí sedia nad hrou, novým Gameboyom. No asi najväčším znakom pokroku je plynulá angličtina jedného z najmladších, asi osemročného Peťka.
Problémy
To, čo Peťko rozpráva o Škótsku, zároveň pripomína, ako veľa ich ešte čaká. „Nepáčia sa mi všetky tie bitky,“ prezrádza.
Peťko je nešťastný, že jeho pubertálni bratia sa tak často mlátia s miestnymi chalanmi, ktorí na nich pokrikujú „zasraní cigáni“ a naháňajú ich po ulici. Iveta vysvetľuje, že hoci ona nikdy nemá problémy so staršími miestnymi obyvateľmi, „mladí robia cirkus“. Manžel Emil dodáva, že sa bojí večer vychádzať.
Presne to isté hovoria Škóti o Rómoch. „Bojím sa večer prejsť domov z krčmy a mám plné zuby, že mi robia návrhy ako prostitútke,“ hovorí Michelle Ferrisová, mladá žena.
Takže, čo sa deje? „Náhly a veľmi viditeľný prílev novej komunity vytvorí nepriateľstvo a napätie všade na svete,“ hovorí Dawn Corbett, v Glasgowe zodpovedá za imigračné otázky. „Neboli sme pripravení na toľko východoeurópskych prisťahovalcov z Poľska a Slovenska a ich vplyv na Govanhill je teraz značný.“
Govanhill je už 200 rokov tradične prvým domovom prisťahovaleckých vĺn. Začalo sa to Írmi po zemiakovom hladomore v polovici 19. storočia, potom prichádzali Židia, Pakistanci a teraz prišiel rad na Rómov. Každá nová komunita na začiatku čelí odmietaniu miestnych.
„Ľudia majú od života rôzne očakávania, ale na tých sťažnostiach niečo je,“ hovorí Corbett. „Samotní Rómovia sú sčasti zodpovední za úpadok svojich obydlí a my často počúvame o neporiadku a haldách odpadkov, hlavne na zadných dvoroch.“
Deti vraj používajú verejné miesta ako záchody. Ich sklon zhromažďovať sa na rohoch ulíc, aby si poklebetili alebo počkali, kým ich vyzdvihnú na príležitostné práce, je tiež pre miestnych rušivý. „Niektoré sťažnosti sú však komické, napríklad počas letných horúčav, keď sa Rómovia večer zhromažďovali vonku a spievali ľudovky.“
Noc
V krčme U Neesona je už popoludnie a James Wright má už vypité dosť na to, aby osobne novinárovi zo Slovenska ukázal, kde sa Rómovia zhromažďujú a kde ich pristihli, ako „predávajú svoje deti“.
Dažďom pokropené ulice sú vyľudnené a Wright ukazuje na špinavú uličku, kde sa vraj tie zločiny odohrávajú. Nič sa tam nedeje.
No počas návštev troch krčiem za jeden večer až dvaja ľudia tvrdia, že ich oslovili Rómovia s ponukou na sex s deťmi. Ďalší muž tvrdí, že ho zbilo asi 15 Rómov, vraj ich len požiadal, aby boli ticho, a žena povedala, že jej dcéru sexuálne napadli traja Rómovia v parku. Wright vyťahuje jednu sťažnosť za druhou. Ale nie všetci sú ako on.
„Ten chlap je rasista, nemám ho rád,“ povedal Andy, 20-ročný mladík, ktorý sa nápadne podobá na brazílskeho futbalistu Ronalda. Napriek tomu sa Andy plánuje presťahovať aj s 19-ročnou manželkou Charlene z Govanhillu ešte pred Štedrým dňom, keď sa im má narodiť dieťa. „Je to tu preľudnené a nie je to miesto, kde by som chcel vychovávať dieťa.“
Aj Iveta Gažiová hovorí, že jedného dňa sa vráti na Slovensko. „Len čo našetrím, chcem kúpiť deťom veľký dom na Slovensku. Všade dobre, ale doma najlepšie.“
Autor: Glasgow
