Oprava hradného múru musí počkať

Hradný múr Trenčianskeho hradu, ktorý sa pred časom zrútil, dodnes nie je opravený. Kraj investuje do hospodárskej budovy, ostatné časti musia čakať.

TRENČÍN.Samosprávny kraj, pamiatkari a Trenčianske múzeum sa už niekoľko rokov snažia odstrániť dôsledky katastrofy, ktorá sa na Trenčianskom hrade stala v marci roku 2003. V tom čase sa tam zrútila časť hradného múru. O dva roky neskôr vypadla ďalšia časť vonkajšieho plášťa múru, no už nešlo o poškodenie takého rozsahu ako predtým.

Kraj sa na opravu snažil získať peniaze z fondov a grantov, no zatiaľ neuspel. „Stále pripravujeme projekty, čakáme na vyhlásenie podmienok v novom programovacom období,“ povedala krajská hovorkyňa Vlasta Henčelová.

Prioritou je v súčasnosti oprava bývalej hospodárskej budovy. „Výskumy ukázali, že práve hospodárska budova je najviac poškodenou časťou hradu, takže rekonštrukcia bola naozaj nevyhnutná,“ hovorí Henčelová. Kraj na jej opravu v tomto roku vyčlenil takmer desať miliónov korún. Práve do bývalej hospodárskej budovy by mohli v budúcnosti umiestniť expozíciu o dejinách hradu. „ To sú však iba dlhodobé plány, pretože v súčasnosti nie je táto budova na podobnú výstavu vhodná,“ hovorí riaditeľka Trenčianskeho múzea Katarína Babičová.

Po hospodárskej budove by mala na rad prísť oprava prístupového mostíku. „Keďže ide o frekventované miesto, mohlo by tu ľahko prísť k zraneniu,“ hovorí Babičová. Jeho oprava by mala stáť jeden milión korún.

Podľa Evy Gazdíkovej z Pamiatkového úradu je momentálne ťažké určiť stav jednotlivých hradných objektov. Dôkladný výskum hradu totiž zatiaľ nikto neurobil. „No už aj dnes vieme, že musíme odstrániť havarijný stav tiež na juhozápadných hradbách dolného hradu, budove kasární, na štvrtej bráne a na Ľudovítovom paláci s prístupovým schodiskom,“ hovorí Gazdíková.

História Trenčianskeho hradu

Pred hradom stálo na kopci nad mestom pravdepodobne hradisko. Archeológovia tam našli tiež základy kamennej rotundy, ktorá pochádza asi z čias Veľkej Moravy. V tejto kaplnke neskôr pravdepodobne slúžievali omše pre Matúša Čáka Trenčianskeho po tom, čo bol exkomunikovaný z cirkvi.

Samotné dejiny hradu siahajú do 10. - 11. storočia, pričom prvá písomná zmienka siaha do roku 1113. Bol súčasťou línie pohraničných opevnení uhorského štátu a strážil dôležité brody na rieke Váh a karpatské priesmyky, cez ktoré prechádzali obchodné cesty, spájajúce oblasť severného Uhorska a stredoslovenských banských miest s Čechami, Moravou, Sliezskom a Poľskom. V ďalších storočiach sa stal sídlom pohraničného komitátu, kráľovskej a neskôr šľachtickej župy. Jeho najvýznamnejším obdobím je panovanie oligarchu Matúša Čáka.

V roku 1780 hrad vyhorel a ako zrúcanina bol dominantou Trenčína až do polovice dvadsiateho storočia, keď sa začala rekonštrukcia.