Pri príležitosti jeho šesťdesiatin vyšla takmer 300-stranová reprezentatívna kniha Chobot bleibt (v slovenčine – zostáva, zostane). Jej prvý diel obsahuje výber z tvorby (aj prózu, ktorú pred časom uverejnila Revue svetovej literatúry) spolu s doteraz nepublikovanými ukážkami.
Druhý diel tvoria recenzie autorových kníh z pera P. Henischa, K.-M. Gaußa či E. Hackla a príspevky jeho nielen literárnych kolegov. V dlhom zozname gratulantov nájdeme mená ako Alfred Hrdlicka, Dorota Sadovská či Marwan Abado, ktorý Chobota často sprevádza na jeho verejných vystúpeniach hrou na lutne s krátkym krkom, v arabčine nazývanou El Oud.
Svoje publikum má Chobot i na Slovensku. Viackrát tu s úspechom čítal, okrem časopisecky uverejňovaných prekladov poézie mu u nás v roku 1999 vyšla knižka básní Bábkohry, ktorá svojím grafickým dizajnom (autorom je Milan Mikula) pripomína to, čomu sa hovorí camera obscura.
Na druhej strane, slovenské umenie si časť svojho publika nachádza v Rakúsku aj vďaka Chobotovi, ktorý je spoluautorom viacerých spoločných, rakúsko-slovenských projektov. Ten s názvom Namiesto hraníc miesta stretnutí spojil pred troma rokmi jedenásť literátov a výtvarníkov, zo Slovenska sa na ňom zúčastnili Gabriela Medveďová, Daniel Hevier, Ivan Štrpka a autor tohto článku.
V Bratislave, vo Viedni a v Mattersburgu sa vtedy čítala poézia a vystavovali sa kresby, maľby, koláže, leporelá a objekty z najrozličnejšieho materiálu, ktoré vznikli transpozíciou literárnej reči do reči výtvarného umenia.
Chobot má teda šesťdesiat rokov... Predstavujem si, ako nad tým asi mávol rukou a ironicky utrúsil: Čo už, stane sa! A možno jeho irónia mala nostalgický tón.
Povedzme, ako báseň Taká žena, napísaná vo viedenskom dialekte. Predstavujem si, že napríklad v záhoráckom by mohla mať takúto podobu: „Taká žena, taká rádná žena, taká žena, co je ešče ženú, a né hlúpú defčicú, taká žena, co neco, ešče neco znamená, taká žena, o kerej bys vedel, co s ňú, taká žena, v kerej by sas mohel skovat, taká žena, taká žena už dneska není.“
Kniha Chobot bleibt nie je len zdravicou za veľa peňazí, nie je len profilom jedného šesťdesiatnika. Zrkadlí totiž oveľa viac tvárí, hlasov, umeleckých žánrov, životov a osudov, ktoré môžu mať spoločný spôsob a dôvod, ako tu zostávať – totiž literatúru.
Autor: Marián Hatala (Autor je spisovateľ)
