Keď my sme o homosexuáloch poriadne ani nehovorili, v Británii už o nich nakrúcali filmy. Bez toho, že by niekto musel komentovať, o kom sú.
Takých filmov vzniklo veľa, niekoľko sa ich bude premietať na medzinárodnom filmovom festivale v Bratislave, v sekcii British Queer Cinema.
Najprv medzi nimi hľadajte Obeť (na snímke). Ten je ešte z roku 1961. Nepremietol sa vtedy len tak, čosi sa ním pohlo. Po vyjdení z kina sa už ľudia nepozerali na homosexuálov ako na kriminálnikov. Teda, možno sa tak na nich nepozerali ani predtým, ale britské právo sa im to ešte v 60. rokoch snažilo nahovoriť.
„V tomto filme bol homosexuálom ženatý právnik. Zrazu ho však za homosexuálne styky z minulosti začali vydierať. Možnosti mal dve: platiť a zachrániť si kariéru a manželstvo, alebo nepoprieť princípy – a pristúpiť na verejný coming out, spoločensky sa zdiskreditovať a priznať tým vlastne trestný čin,“ hovorí Zita Hosszúová, zostavovateľka festivalovej sekcie.
Veľa riešiť netreba
Britskej spoločnosti určite prospelo a pomohlo, že o homosexualite rozprávali umelci a že ich verejné vystupovania pripomínali politickú angažovanosť. Taký bol najmä Derek Jarman. Hosszúová hovorí: „Jeho filmy rozprávali o homosexuálnej túžbe a príťažlivosti veľmi otvorene. Vtedy vládla konzervatívna Thatcherová, ale o sexuálnej inakosti sa hovorilo rovnako často ako o rasových a sociálnych problémoch. Aj na MTV sa začali objavovať homoeroticky ladené videoklipy.“
V programe festivalu je slávny Jarmanov filmu Rozhovor anjelov, Stephen Frears ich tam má dva – Moja krásna práčovňa a Prick Up Your Ears. Sú hravé a na svetových festivaloch boli oba veľmi úspešné. Zaujímavé sú však iným. „Frears už na homosexualitu špeciálne neupozorňuje, ani samotné postavy ju neriešia. Sú teplí, a to je fakt, ani dobrí, ani zlí,“ vraví Hosszúová.
Dovoliť si nekorektné vtipy
Filmov o lesbičkách bolo v Británii trochu menej, Hosszúová to vysvetľuje: „Asi sa to nevnímalo ako silná dramatická téma. O ženskej homosexualite sa do 60. rokov veľa nehovorilo. Akoby ani neexistovala, prípadne ju považovali za neškodnú a roztopašnú.“
Druhým dôvodom hádam je, že medzi britskými režisérmi mnoho žien nie je. Lesbická láska sa však objavila v 90. rokoch, v mainstreamovej kinematografii sa využíva, až zneužíva jej erotický potenciál. Na festivale sa premietne melodráma o incestnom vzťahu (Sestra, moja sestra) i komédie.
Možno, že prehliadka British Queer Cinema bude u nás pôsobiť trochu ako sciencefiction. V našich filmoch sa o homosexualite hovorí málo, výnimkou je dokument Zuzy Piussi Anjeli plačú, hraní Démoni Roba Švedu, občas niečo nakrútia študenti.
„V Británii si už ľudia zvykli, že svet je rozmanitý. BBC môže nakrúcať aj programy s politicky nekorektným humorom, pretože najhoršie rasistické, homofóbne alebo xenofóbne nálady sa tam už prekonali. My by sme si to asi dovoliť nemohli. Aj preto sme zostali pri anglickom názve sekcie a pomerne rýchlo sme zavrhli jej úsmevný slovenský variant – BB ako britskí buzeranti. Na takúto láskavú drzosť nie sme zatiaľ pripravení. Ani v tolerantnej Bratislave,“ hovorí Zita Hosszúová.
Bratislavský festival sa začína zajtra, potrvá až do budúcej soboty.
