Na Slovensku zaniklo jedno knižné vydavateľstvo, pretože vydávalo „výlučne múzickú slovenskú literatúru", čiže napríklad aj diela od autorov ako Bram Stoker, F. M. Dostojevskij alebo Iľf-Petrov. To, že Bram Stoker patrí do slovenskej literatúry, vieme minimálne odvtedy, čo náš národ v románe Drakula poeticky opísal ako „neškodnú a nepriebojnú orientálnu tlupu banditov". O definitívnom zaradení Fjodora Michajloviča do našej spisby však ešte treba zorganizovať vedeckú konferenciu. Akcia musí prebehnúť v dokonalom utajení a v žiadnom prípade sa o nej nesmú dozvedieť ruskí literárni vedci, lebo by mohlo dôjsť aj na streľbu.
Zaniknutý vydavateľ „nikdy v živote neurobil chybu". Možno preto nakoniec zostal celkom bez zamestnancov, lebo tí, ako naprotiveň, chyby robia. A čo je horšie, vydavateľ zostal aj bez väčšiny autorov, ktorí patrili medzi tých úspešnejších, ako Milan Lasica, Tomáš Janovic atď. Bezchybným ľuďom sa totiž s chybujúcimi ťažko spolupracuje. Sám robím denne neúrekom chýb, preto som u vydavateľa iba debutoval, no aj za to mu aj touto formou ešte raz ďakujem.
Podľa bývalého vydavateľa sú skoro všetci kníhkupci „kníhlupci", pretože nečítajú všetko, čo u nás vychádza. Tomu hovorím originálny prístup k najdôležitejším obchodným partnerom. Keď vezmeme do úvahy, že u nás ročne vychádza okolo osemtisíc nových titulov, tak jedna predavačka by mala denne prečítať okolo dvadsať a týždenne stoštyridsať kníh. Potom sa čudujeme, že sú tie panie večne nedospaté, v predajniach ledva stoja na nohách, zívajú a doma po večeroch chytia do rúk akurát harlekýnku!
Bežne samotní vydavatelia prostredníctvom obchodných zástupcov viac ráz ročne podrobne informujú kníhkupcov o svojich edičných programoch - čo je len ďalší dôkaz o ich absolútnej neschopnosti propagovať múzickú slovenskú literatúru.
Zaniknutý vydavateľ ohlásil ústup z médií, čo vzápätí potvrdil sériou rozhovorov pre médiá. Práve v tom azda bude kameň úrazu. Poznali sme jeho vzťah k manželke, výchovu detí, aktuálny zdravotný stav, obľúbené recepty aj historku o čítaní kníh v knižnici od A po Z, ktorú si síce vypožičal od Martina Plcha, ale aj tak bola dojemná. Zato múzických slovenských autorov sme skoro nikdy nevideli, ani sme sa poriadne nedozvedeli, o čom sú ich nové knižky. Asi treba vymeniť múzu, lebo hoci na jej diela miliónmi prispeli štát, jedna banka i premiér, originálne vydavateľstvo, žiaľ, zachrániť nedokázala.
