Štvrtok, 19. september, 2019 | Meniny má Konštantín
SLOVENSKÍ LEKÁRI NA ZLOŽITEJŠIE ZÁKROKY NEMAJÚ DOSTATOČNÉ PODMIENKY

Za operáciami cestujeme

Slovenské lekárstvo zaostáva, pacienti musia na vážne operácie cestovať.

Ilustračné fotoIlustračné foto(Zdroj: ČTK)

BRATISLAVA. Slováci musia za zdravím a záchranou života cestovať, pretože naši lekári im nedokážu poskytnúť, čo potrebujú.

Zdravotné poisťovne tento rok odsúhlasili 460 zákrokov v zahraničí. Lekári väčšinou nezlyhávajú ako odborníci, chýba im najmä vybavenie a zázemie.

Video: Dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Peter Labaš

Pacienti viac trpia

Príkladom sú operácie srdca. Na Slovensku lekári rozpília pľúcnu kosť, pričom sa výnimočne zlomia rebrá. „V zahraničí sa u skupiny pacientov uplatňuje prístup cez medzirebrové priestory pomocou videotechniky alebo robotov. Tieto techniky sa k nám nedostali z ekonomických dôvodov, naši lekári by tak operovať vedeli,“ hovorí kardiochirurg Stredoslovenského centra srdcovo­cievnych chorôb Filip Pekar. Takéto miniinvazívne techniky, pri ktorých pacient menej trpí a rýchlejšie sa zotavuje, sa pritom už uplatňujú v Čechách, Maďarsku či Slovinsku. Nepríjemnejšie sú aj slovenské predoperačné vyšetrenia tepien, nepoužívame ultrazvuk ani magnetickú rezonanciu.

Kardiochirurgom chýba aj tkanivová banka, ľudské štepy z nej sa bežne vo svete používajú pri zápaloch aortálnej chlopne a pri reoperácii chlopní.

Transplantácie sú prioritou

Medzi najčastejšie zákroky, za ktorými treba vycestovať, patria podrobné genetické vyšetrenia tehotných žien, transplantácie pečene a pľúc, nákup očných šošoviek pri poškodeniach šošovky a rôzne náročné operácie.

Šéf Slovenského centra orgánových transplantácií Daniel Kupa považuje za prioritu transplantácie pečení a pankreasu. „Musíme sa dostať na európsky štandard, pretože máme darcov a máme pacientov, ktorí by nemuseli umierať.“

Tento rok na Slovensku odobrali darcom 38 pečení, minulý rok 20. Všetky sme poslali do zahraničia.

Kupa verí, že transplantácie pečení sa podarí rozbehnúť do roka. Všetko stojí na peniazoch potrebných na zriadenie centra.

Tím lekárov podľa Kubu problém nie je, prišli by z celého Slovenska, možno by sa vrátili aj Slováci, ktorí transplantujú v Čechách.

S transplantáciou pľúc ešte nezačneme. Nemáme toľko pacientov, aby to bolo efektívne. Ministerstvo zdravotníctva sa k téme nevyjadrilo. Transplantácie srdca sa už robia. Pre nižší počet darcov sa u nás čaká dlhšie, vysvetľuje doktorka Etela Janeková z poisťovne Dôvera. Aj transplantáciu srdca a obličiek preto občas, keď je to akútne, uhradia poisťovne v Čechách.

Dobrá správa je, že sa začalo s transplantáciou mechanického srdca, s ktorým pacient čaká na darcu.

„Tento rok sme urobili dvakrát viac transplantácií obličiek a sŕdc ako minulý,“ hovorí Kupa. Transplantovalo sa 201 obličiek a 20 sŕdc.

Nemusíme robiť všetko

„Medicína je drahá a určité výkony sú efektívne až pri počte 100 - 120 za rok, preto je zbytočné stavať viac centier a lepšie je koncentrovať know-how, ľudí a techniku,“ hovorí dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Peter Labaš.

O koncentráciu sa snaží aj Európska únia, v belgickom Leuvene je európske centrum pre operácie nenarodených detí. Ročne ich urobia asi 300. Tento rok tam poslal prvú pacientku aj prednosta kliniky neonatológie Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach Peter Krcho.

Dievčatku sa nevyvíjala bránica. Pri tomto ochorení sa do hrudníka presunú črevá a zastaví sa vývin pľúc.

Ak sa stihne do pôrodu vyvinúť aspoň časť pľúc, dieťa sa dá zachrániť operáciou po pôrode. Toto dievčatko však nemalo bránicu a hrozilo, že sa jej pľúca nevyvinú a po pôrode nebude vedieť dýchať. Operácia v Belgicku sa podarila, dievčatku do dýchacích ciest vložili balónik, ktorý stimuloval vývoj pľúc.

„Ročne sa len na východnom Slovensku narodí päť-šesť detí s touto diagnózou, väčšina prípadov sa odhalí až po pôrode,“ hovorí Krcho.

Pomohla by magnetická rezonancia, u nás sa na diagnostiku plodov však používa stále len ultrazvuk, výsledky rezonancie lekári nevedia čítať. Tá však vie okrem tejto poruchy odhaliť aj poruchy vývoja mozgu. Neonatológovia na ňu pacientky posielajú do Viedne, kde ročne urobia asi 400 takýchto vyšetrení.


Kliknite - obrázok zväčšíte.

Pacientka žije, ďakuje za to Brnu

Viera Galliková sa po rokoch útrap pred pár mesiacmi dočkalaa transplantovali jej pečeň. V Brne.

„V tridsiatke sa mi zrútil celý svet, teraz chcem konečne normálne žiť,“ hovorí Viera Galliková z kežmarku. Trápila sa 16 rokov, kým sa dočkala operácie. Dnes už prosí – napíšte, že všetkým ďakujem.

Začalo sa to hnačkami, za pol roka schudla 24 kilogramov a nikto nevedel prečo. Až vo Vyšných Hágoch v liečebnom ústave zistili, že jej zlyháva oblička, žlčník a pečeň. Najskôr operovali obličky. Nepomohlo, nasledoval žlčník. Vtedy zistili, že prekonala hepatitídu B, a to jej ničí pečeň. Liečba nepomáhala. V roku 1996 pečeň zlyhala a ona ožltla.

„Po operácii žlčníka som bola na liečení v Karlových Va­roch, kde mi lekárka povedala, aby už Slováci začali niečo robiť s mojou pečeňou, lebo zomriem.“

Pani Galliková začala krvácať do žalúdka, strácala trombocity a objavila sa zriedkavá choroba, pri ktorej vystupujú na povrch žilky a praskajú. Objednali ju na transplantáciu do Prahy. Takmer tri roky sa nenašiel darca, navyše, lekári sa obávali zákroku pre chorobu ciev. Nakoniec sľúbili pomoc v Brne. Čakala ďalšie dva roky. „Zavolali mi nadránom 23. februára 2007, že majú darcu a do dvoch hodín musím byť v Brne. Volala som leteckú záchrannú službu, ale všade bol sneh a nad Tatrami mraky, tak nemohli letieť s helikoptérou. Našťastie, mali dohodu s firmou, ktorá im prenajala malé lietadlo.“ Na brnianskom letisku ju už čakala sanitka.

„Po operácii som ležala tri týždne a stále som sa pýtala domov, takú som mala chuť začať žiť,“ hovorí. Dnes chodí na kontroly, ako sa orgán v jej tele uchytil a ako sa prejavuje hepatitída, ktorá je stále v organizme a môže novú pečeň napadnúť. Predtým sa v jej tele hromadila voda. Schudla, prestali jej opúchať nohy a brucho, ustúpili vysoké teploty a cíti sa menej unavená. „Pred rokom som myslela, že už zomriem, Štedrý deň 2006 som prespala, manžel sa o mňa bál. Dnes hovorí, že na mojom mieste by to dávno vzdal.“

Labaš: Nedržíme krok s 21. storočím

Chýbajúce zákroky ovplyvňujú prípravu študentov medicíny, tvrdí dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského PETER LABAŠ.

Aké zákroky, ktoré sa u nás nerobia, najviac chýbajú pri príprave študentov?

„Bratislavská lekárska fakulta je v situácii, keď neexistuje fakultná nemocnica univerzitného typu. Do nemocnice na Mickiewiczovej ulici sa 20 rokov neinvestovalo a prestáva vyhovovať podmienkam 21. storočia. Univerzitná nemocnica musí zabezpečovať špičkové operácie, teda kompletný rozsah výkonov, pedagogiku, vedu a výskum. Mestské nemocnice Ružinov, Petržalka a Kramáre sa len prenálepkovali na fakultné, nie sú v nich učebne, laboratóriá.“

Aké operácie chýbajú?

„Sme jedna z mála krajín, kde sa nerobia trans­plantácie pečene a pľúc.“

Spolupracujete so zahraničím, kde si môžu študenti tieto operácie pozrieť?

„V rámci programu Erasmus chodia študenti do zahraničia a zahraniční k nám. Ak mi dáte otázku, kde by som zobral zahraničnú návštevu, aby videli, že nie sme banánová republika, možno len do Národného ústavu srdcovo­cievnych chorôb. Bratislava je na tom najhoršie, Košice majú slušnú fakultnú nemocnicu, rovnako Martin.“

Čo je ešte zanedbané?

„Výskum dnes prebieha na celulárnej úrovni, čo je molekulárna chémia, ochorenia ako rakovina sa nebudú liečiť chirurgicky, ale genetickým inžinierstvom, my tieto molekulárno-biologické a genetické problémy nemáme kde riešiť. Fakulty žijú aj z grantov, tie však dostanete, keď chytíte krok 21. storočia.“

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. SEAT vyriešil problém s bezpečnosťou bezkľúčového prístupu
  2. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu
  3. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu
  4. Revolučný Volkswagen ID.3 naživo z Frankfurtu!
  5. Nepremeškajte túto šancu. Jedinečná konferencia sa blíži
  6. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  7. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom
  8. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid?
  9. V prvom roku fixný výnos až 8,5 % ročne
  10. Predaj firmy jednoducho a bezpečne
  1. Špičkový slovenský pretekár Maťo Homola je ambasádorom OMV
  2. Špičkový slovenský pretekár Maťo Homola je ambasádorom OMV
  3. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu
  4. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu
  5. Ochrana klímy spojí slovenské mestá a obce
  6. Revolučný Volkswagen ID.3 naživo z Frankfurtu!
  7. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú
  8. Nepremeškajte túto šancu. Jedinečná konferencia sa blíži
  9. Atos sa stal členom IDSA
  10. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  1. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid? 13 221
  2. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom 7 829
  3. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu 7 617
  4. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu 7 275
  5. Máte bolesti hlavy či depresie? Vinníkom môže byť intolerancia 7 141
  6. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 6 834
  7. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú 6 493
  8. Ako si správne sporiť v čase nízkych úrokov? 6 468
  9. SEAT vyriešil problém s bezpečnosťou bezkľúčového prístupu 6 329
  10. Vyhrajte cestu okolo sveta 5 805

Neprehliadnite tiež

Podľa medializovaných informácií si ruský motorkársky klub Noční vlci zriadil základňu v obci Dolná Krupá pri Trnave.
Na snímke poslanci NR SR počas tajnej voľby kandidátov Ústavného súdu na 46. schôdzi NR SR v Bratislave 20. júna 2019.
Komentár Zuzany Kepplovej

Prosbopis, nech už teda navolia

Prosme, aby parlament dodal zvyšných kandidátov na sudcov Ústavného súdu.

Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.
Cynická obluda

Cirkev proti potratom

Samozrejme, že cirkev je proti potratom. Spôsobujú im komplikácie v oblasti zamestnaneckých benefitov.