Objednal som si niečo z Českej republiky cez internet. Keďže sme už nejaký ten piatok v Európskej únii a nikdy sme nemali od seba ďaleko, chcel som platbu zrealizovať cez internet banking. Takmer všetko platím týmto spôsobom, je to jednoduché, lacné, šetrí to čas i energiu.
Chyba lávky. Po zadaní príkazu bola operácia vykonaná. Na druhý deň mi pípa SMS, že z môjho účtu bolo stiahnutých toľko a toľko. Nič som si nevšimol, lebo v predošlý deň som robil niekoľko operácií. Keď som si však skontroloval pohyby na účte priamo v e-bankingu, čakalo ma „milé“ prekvapenie. To, čo som si objednal, stálo tuším 200 českých korún, po prepočte okolo 260 slovenských korún. Ako ďalšia červená položka (peniaze odchádzajú) bolo 300 slovenských korún za medzinárodný bankový prevod pre sporiteľňu. No nič, hlavne, že sme v Európskej únii, nie? Tretia položka, zase červená, mínus asi 390 slovenských korún, poplatok za medzinárodný bankový prevod pre prijímajúcu banku. Nič to, hlavne, že aj oni sú v únii.
Suma sumárum: za tovar v hodnote 200 českých korún som zaplatil asi 950 slovenských korún. Nič to. Nie som typ, ktorý by silou-mocou hľadal v paragrafoch a podmienkach banky odstavec, nakoľko som mal byť o poplatkoch informovaný vopred.
Bola to skúsenosť. Síce pekne drahá, ale musel som sa aj smiať, lebo prijímateľ mi predtým, než som platbu zrealizoval, navrhol, aby som poslal 200 českých korún v obálke. A ja na to, že nie, internet bankingom to bude jednoduchšie a rýchlejšie.
slava.blog.sme.sk
Autor: Juraj Sláva
