BRATISLAVA. Vláda chce do roku 2010 dosiahnuť takú výšku minimálnej mzdy, aby bola na úrovni 60 percent z priemernej mzdy. Premiér Robert Fico to pred rokom prirovnal k jasnému cieľu vlády. Podiel minimálnej mzdy na priemernej sa už niekoľko rokov pohybuje okolo 40 percent.
Návrh zákona o minimálnej mzde hovorí, že ak sa sociálni partneri nedohodnú, minimálna mzda sa zvýši o percento rastu priemernej mzdy za predchádzajúci rok.
Pri rovnakom tempe rastu priemernej a minimálnej mzdy tak tento podiel nikdy nedosiahne 60 percent, upozornil Peter Goliaš z mimovládneho Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy.
Rezort práce zvýšenie na 60 percent nevylučuje
Ministerstvo práce uviedlo, že v programovom vyhlásení nie je žiadny konkrétny záväzok vlády, že by sa minimálna mzda mala dostať na úroveň 60 percent priemernej mzdy.
Mechanizmus výpočtu sumy minimálnej mzdy je podľa rezortu v návrhu zákona len pre prípad, že aj napriek viacerým rokovaniam sociálnych partnerov a zástupcov vlády nedôjde k dohode.
„Tým sa nevylučuje, že z dlhodobého hľadiska bude vláda vplývať na sociálnych partnerov tak, aby sa postupne zvyšovala nielen úroveň minimálnej mzdy, ale aj jej podiel na priemernej mzde,“ uviedol rezort.
Podľa rezortu podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde v členských štátoch EÚ sa v januári 2007 pohyboval v rozpätí od 33 percent v Rumunsku po 52 percent v Írsku.
Ministerstvo financií sa k výške minimálnej mzdy nechcelo vyjadriť s tým, že táto problematika pod nich nespadá. Hovorca rezortu Miroslav Šmál pripustil, že je ťažké odpovedať na otázku, v akej výške by mala byť minimálna mzda a či by vôbec mala byť. „Pre nás je podstatné, aby mzdy rástli tempom, akým sa zvyšuje produktivita práce a nie rýchlejšie,“ povedal Šmál.
Ekonómovia pred vysokou minimálnou mzdou varujú
V prieskume Ineko sa oslovení ekonómovia vyjadrili, že vysoká minimálna mzda vytvára bariéry pre zamestnanosť ľudí s nižším príjmom.
Dnes je minimálna mzda 8100 korún. Ak by mala byť na úrovni 60 percent z minuloročnej priemernej mzdy, dosiahla by 11257 korún. Ak by sa takéto zvýšenie minimálnej mzdy podarilo presadiť zo dňa na deň, podľa ekonóma nevládneho inštitútu Iness Richarda Ďuranu by to znamenalo ohrozenie zhruba 500-tisíc pracovných miest, ktoré sa nachádzajú pod touto hranicou.
Martin Chren z Nadácie F. A. Hayeka upozornil na rozdiely medzi mzdami v bratislavskom a prešovskom regióne. Tie sú až 52 percent. „Paušálne zvýšenie minimálnej mzdy na úroveň 60 percent celoštátneho priemeru by znamenalo, že v Prešovskom regióne by tvorila takmer 85 percent priemernej.“
Richard Kollár z University of Michigan v USA sa pýta, prečo Smer hovorí práve o úrovni 60 percent. „Ak treba minimálnu mzdu, potom v takej výške, aká je optimálna pre danú ekonomiku. Jej nastavenie len na základe dohody odborárskych bossov s premiérom určite nestačí,“ povedal.
