BRATISLAVA. Najvyšší úrok a poplatky, ktoré ľudia platia za požičané peniaze, by nemali byť vyššie ako dvojnásobok priemeru na trhu. Navrhuje to ministerstvo financií v reakcii na novelu zákona o dražbách, ktorú nedávno schválil parlament.
Maximálne úroky na spotrebiteľské úvery od bánk, splátkových spoločností či pre rýchle pôžičky má podľa novely určovať vláda cez maximálnu výšku ročnej percentuálnej miery nákladov na úver. Rezort financií jej predloží svoju predstavu, kde by úrokový strop mohol byť. „Vychádzame z úvahy, že práve dvojnásobok trhových priemerov predstavuje hodnotu, ktorá pri zavedení takejto regulácie nespôsobí deformácie na trhu,“ povedal hovorca rezortu financií Miroslav Šmál.
Najprijateľnejšia ponuka?
Banky ani splátkové spoločnosti nevedia zatiaľ povedať, akému percentu klientov so zvýšeným rizikom by neodsúhlasili za tejto podmienky úver. „Nie je nám zatiaľ jasné, aké číslo bude zodpovedať dvojnásobku priemernej ročnej miery nákladov pri jednotlivých úveroch pre občanov,“ povedal výkonný riaditeľ asociácie bánk Ladislav Unčovský.
Momentálne banky len analyzujú, ako by sa to dotklo ich úverového portfólia. Podľa hovorkyne VÚB banky Aleny Walterovej je návrh ministerstva v dnešnej situácii najprijateľnejší. „Bude dôležité, aby sa podarilo vytvoriť kategórie, v rámci ktorých budú úvery navzájom porovnateľné,“ povedala.
Šéf Asociácie organizácií splátkového predaja Stanislav Hroš tvrdí, že regulácia obmedzí ponuku niektorých finančných produktov. „V konečnom dôsledku zrejme niektoré zdražejú a u iných sa možno ročná miera nákladov zníži na limitovanú úroveň,“ povedal Hroš. Podľa Vladimíra Dohnala z analytickej agentúry Symsite empirické štúdie ukázali, že v krajinách, kde štát takto reguluje marže bánk, menej solventné skupiny obyvateľov čerpajú menej bankových úverov ako v krajinách, kde je cenotvorba voľná.
Úvery sa budú triediť podľa splatnosti a objemu
Priemerné hodnoty úročenia úverov by mala zverejniť na internete Národná banka Slovenska do konca apríla 2008. Podľa ministerstva financií sa spotrebiteľské úvery budú deliť do skupín podľa ich splatnosti, objemu a podľa toho, či ide o zabezpečené alebo nezabezpečené úvery či kreditné karty. No nie podľa typu finančných spoločností.
Hroš upozornil na to, že kým splátkové spoločnosti si na úvery pre ľudí požičiavajú peniaze z bánk, banky na pôžičky pre ľudí používajú aj vklady spotrebiteľov. „Pri hodnotení ročnej miery nákladov tak vzniká diametrálne odlišná situácia,“ povedal Hroš.
Aj keď vláda žiadny úrokový strop nenavrhla, poslanci v parlamente súhlasili s pozmeňovacím návrhom HZDS, ktorým sa regulácia úročenia dostala do zákona. Pôvodne ju navrhovalo ministerstvo spravodlivosti, ktoré novelu pripravilo, aby obmedzilo úžernícke praktiky. Minister Harabin posunul do vlády návrh, podľa ktorého najdrahší úrok mal byť menší ako sedemnásobok základnej úrokovej sadzby Národnej banky, čo by bolo dnes asi 30 percent. Vláda však nakoniec žiadny úrokový strop nenavrhla, no mala sa zvýšiť informovanosť ľudí o úročení pôžičiek.
Ročná percentuálna miera nákladov
Vyjadruje celkové náklady na úver, teda akou mierou pôžička spotrebiteľa zaťaží. Jej hodnota závisí od výšky poskytnutého úveru, s ním spojených poplatkov a jeho úročenia.
