Dáni sú na starom kontinente považovaní za jeden z najeuroskeptickejších národov. V poslednom období však ich odpor proti únii pomaly opadáva a najnovšie si 51 percent voličov želá, aby ich krajina prijala euro. Za zachovanie dánskej koruny je 40 percent voličov.
Prieskum zároveň zistil, že väčšina obyvateľov si želá aj intenzívnejšiu spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútra.
„Vláda verí, že už vypršal čas pre výnimky, ktoré boli prijaté v odlišnej ére,“ vyhlásil premiér Anders Fogh Rasmussen, podľa ktorého súčasné pravidlá bránia Dánsku plne spolupracovať na európskom projekte.
Sedem rokov po neúspešnom referende o spoločnej európskej mene preto Kodaň ohlásila nové všeľudové hlasovanie. Rasmussen odmietol povedať konkrétny dátum, odhaduje sa rok 2009.
Dánsko nie je členom eurozóny, v praxi však plní všetky kritériá a nasleduje politiku Európskej centrálnej banky.
Zo severských krajín prijalo euro iba Fínsko. Švédi si rovnako ako Dáni ponechávajú vlastnú korunu.
Keď cestujete vlakom po frekventovanom moste medzi Kodaňou a Malmö, musíte si dvakrát meniť eurá, čo turistom i obchodným cestujúcim robí problémy.
Dánska vláda plánuje aj rýchle prijatie novej Lisabonskej zmluvy. O nej však voliči nebudú hlasovať a schváli ju parlament. Po odmietnutí zmluvy vo Francúzsku a v Holandsku existujú obavy, že by nemusela v referendách prejsť ani jej druhá okresaná verzia.
Dánsky premiér včera oznámil aj zmeny vo svojej vláde. Predstavil nového šéfa financií, ktorý pripraví návrh na zníženie dane z príjmu a viac peňazí by mal presmerovať aj do rozvojovej pomoci pre chudobné štáty. Dánsko a únia
Dáni vstúpili do Európskeho spoločenstva (EHS) v roku 1973.
V roku 1992 v referende odmietli Maastrichtskú zmluvu, ktorá položila základy Európskej únie.
Zmluvu schválili až na druhý pokus po tom, čo získali štyri výnimky - z eura, zo spolupráce v oblasti spravodlivosti a vnútra a európskeho občianstva.
