Okrem nových dopravných spojení sa únia snaží dokončiť aj navigačný systém Galileo. Denník SME a televízi a Markíza sa rozprávali s eurokomisárom pre dopravu JACQUOM BARROTOM.
V rámci projektov budovania infraštruktúry vyčlenila Európska únia aj peniaze na satelitný navigačný systém Galileo. Na Slovensku práve prebieha tender na dodávku systému elektronického výberu mýta. Myslíte si v tejto súvislosti, že je dobré, ak na Slovensku vláda preferuje satelitný systém, a nie mikrovlnný?
„Chcem v prvom rade zablahoželať Slovensku, že si vybralo tento moderný spôsob výberu mýta. Ak sa nám naozaj podarí spustiť systém Galileo, tak bude nesmierne výkoný. Áno, treba skôr uprednostniť satelitný systém“.
Na Slovensku máme problém s tendrom na elektronický výber mýta, ktorý bol vyhlásený už po tretíkrát. Ak sa systém nespustí od roku 2009, ako je to naplánované, hrozia Slovensku zo strany Európskej únie nejaké sankcie?
„V žiadnom prípade nie. Je to čisto na dobrovoľnej báze a nie je dôvod, aby Európska únia nejako prísne pristupovala k členskému štátu, ktorý sa snaží byť modernejší.“
Existuje časový plán, kedy sa systém Galileo spustí? Zatiaľ je iba stanovený predbežný termín na rok 2012. Máte aj pevný termín?
„Boli by sme radi, aby bol signál systému Galileo k dispozícii od roku 2013. Ale našťastie na medziobdobie máme k dispozícii systém Egnos, ktorý by mal byť k dispozícii okolo roku 2008 alebo 2009. Na spustenie Galilea v roku 2013 je nevyhnutné, aby sa hlavy štátov a vlád v decembri na Európskej rade definitívne dohodli.“
Tento týždeň únia schválila aj projekty v rámci budovania transeurópskych dopravných sietí. Niektoré z nich sa týkajú aj Slovenska. Môžete bližšie špecifikovať, aké nové dopravné spojenie získa Slovensko s inými členskými krajinami?
„Skutočne sme spustili projekt číslo 17. Ide o železničné spojenie Bratislavy s Parížom. Je to prioritné prepojenie a na celej trase bude preinvestovaných asi 500 miliónov eur.“
Vyžaduje si tento projekt aj spolufinancovanie zo slovenskej strany?
„Momentálne prebiehajú práce na území Nemecka a Rakúska. Vo vhodnej chvíli, keď nastane čas, sa začnú práce aj na Slovensku. Celý proces však musí byť pripravený a naprogramovaný.“
V minulosti bolo európskych dopravných projektov 14, dnes ich je 30. Z tých 14 pôvodných sa v stanovenom čase zrealizovali iba tri. Neobávate sa, že pri množstve 30 projektov sa všetky nestihnú dokončiť podľa plánu? Budete tlačiť na členské krajiny, aby dodržali plán a v prípade, že tak neurobia, hrozia im nejaké sankcie?
„Nie všetky koridory budú budované rovnakým tempom, všetko bude závisieť aj od vôle členských štátov. Pri spojení medzi Parížom a Bratislavou dúfam a mám nádej, že bude realizované ako prvé. Pri tomto konkrétnom projekte sme menovali koordinátora zo slovenskej strany. Ten je tu na to, aby dohliadal na členské štáty, aby realizovali nevyhnutné investície v presne stanovenom čase. Budeme sa snažiť, aby v časovom horizonte 10 – 15 rokov bol železničný koridor medzi Parížom a Bratislavou dokončený.“
Ale myslíte si, že v rámci tých 30 projektov budú všetky realizované presne tak, ako sú naplánované?
„Nie všetky tieto projekty budú realizované v takých časových limitoch, ako boli nadstavené. Je však dôležité, aby sme v Európe mali aspoň niekoľko zelených koridorov, v ktorých uprednostníme železničnú dopravu. Budú tam jazdiť vysokorýchlostné vlaky a vybudujeme na nich trasy bez prekážok aj pre prepravu tovarov.“
Akými opatreniami chce únia zabezpečiť ekologickú dopravu, teda konkrétne železnicu? Cestná doprava má oproti železničnej oveľa vyšší podiel, ako ho chcete znížiť?
„Najlepším spôsobom je to, aby vlak dokázal konkurovať autu tým, že bude jazdiť bez prekážok, nebude zastavovať na hraniciach, bude jazdiť vysokou rýchlosťou. Myslím si, že sme na tej správnej ceste, aby sme sa popasovali s týmto problémom a vyhrali. Vysokorýchlostné vlaky mali úspech či už v Nemecku, Francúzsku, Španielsku či Taliansku.“
Treba skôr
uprednos tniť satelitný systém výberu mýta. Som rád, že si Slovensko vybralo tento moderný spôsob.
