Môj víkend
Kým som pracovala v divadle v Nitre, mala som cez soboty a nedele normálne víkendy. Síce sa hralo, ale neskúšalo. Odkedy som prišla do Bratislavy, už ani poriadne neviem, čo je to voľný víkend. V Národnom divadle ho máme v nedeľu a v pondelok. No v nedeľu zase nakrúcam Ordináciu v ružovej záhrade. Stále hrám aj v Nitre, takže sa mi to niekedy tak prekrýva, že nemám ani jeden deň voľno. Voľný víkend je pre mňa skrátka sviatok. Keď sa mi niečo také pritrafí, rada športujem, idem s priateľmi na chatu alebo sa zabaviť niekam, kde je hudba, kde sa tancuje a je dobrá nálada, aby som sa odreagovala.
V lete chodím veľmi rada korčuľovať na hrádzu, alebo sa poprechádzať okolo jazera. Voľakedy som sa učila jazdiť na koni, ale to je už minulosť. Pohyb jednoducho potrebujem. Som na to zvyknutá od detstva. Moji rodičia sú vášniví športovci a odmalička ma viedli k športu. Často sme chodili lyžovať a lyžovanie milujem dodnes. Niekedy by som si zahrala napríklad aj bedminton, tenis alebo squash, ale nemám na to ľudí, ktorí by ma k tomu dotiahli. Mňa treba do týchto aktivít ťahať. Kým sa na niečo navnadím, potrebujem pohon iného človeka. Potom to už ide.
V zime skôr čítam. No aspoň chodím mestskou dopravou. Už len tá chôdza na zastávku mi robí dobre. Rozmýšľam, či si budem vedieť rozkázať ísť aj pešo len tak, pre zdravie, keď už budem mať aj auto.
Keď idem s partiou priateľov na chatu, varíme si, hráme
scrabble alebo karty, alebo len tak kecáme. Večer si opekáme a každý si tam robí, čo chce. Vždy je tam úžasná atmosféra, lebo nikto nemyslí na prácu. Veľmi mi to pomáha nabrať energiu do ďalšieho týždňa. Niekedy si aj naplánujeme nejakú prechádzku, ale väčšinou ostaneme leňošiť na chate.
Na turistiku sa dám celkom rada nahovoriť, no nie som typ, ktorý musí za každú cenu prekonávať sám seba. Robím to pre radosť, nie preto, aby som sa naháňala, kto bude hore prvý. Nedávno som bola na Kriváni. Išla som si svojím pomalým tempom, tešila som sa z nádherného výhľadu a z krásnych machov okolo chodníka. A mala som z toho výborný pocit.
Keď je škaredé počasie, dokážem voľný deň celý preležať. Oddám sa melanchólii, ležím zababušená v posteli a čítam si, alebo si pustím dobrý film. Alebo spím. Viem spať aj do jednej. No len výnimočne, pretože potom mám výčitky, že som prespala celý deň. Radšej ten čas vyplním niečím aktívnejším.
Upršané počasie ma strašne deprimuje. Obdivujem ľudí, ktorých počasie neovplyvňuje. To sú šťastní ľudia, lebo mňa to doslova ničí. Nemám rada zimu ani dážď. Som letný typ. Bola by som rada, keby bolo celý rok leto a za snehom by som si iba na chvíľu odskočila do hôr. Tam je zima nádherná, tam zimu milujem. No keby som si mohla vybrať, najradšej by som žila niekde, kde je stále teplo.
Keď mám čas, rada varím. Aj sama pre seba, záleží to od nálady. Pozriem do chladničky, čo tam mám a už sa mi to v hlave spojí a vidím hotové jedlo. Občas si aj otvorím nejaké kuchárske knižky, ale nevarím podľa konkrétneho receptu. Iba sa inšpirujem a urobím vlastné dielo. Momentálne však na varenie nemám čas a potraviny už radšej ani nenakupujem, lebo sa mi to neoplatí. Minule som si nakúpila cuketu, brokolicu, karfiol a rôzne iné veci, že si cez týždeň niečo dobré uvarím, ale nakoniec som to musela vyhodiť, lebo som nemala ani jeden deň čas variť. Často odídem z domu ráno a prídem večer o desiatej, keď už nevládzem ani variť, ani upratovať. Preto cez víkendy teraz väčšinou iba doháňam to, čo cez týždeň nestíham. Oprať a umyť riad, ktorý sa mi cez týždeň nakopí.
(zš)
FOTO SME - Miroslava Cibulková
