Už v roku 1949 získala za poéziu literárnu Baumgartenovu cenu, ktorú jej pre buržoázny pôvod hneď vzali a prišla aj o zamestnanie. Do roku 1958 nemohla publikovať, podobne ako jej manžel, spisovateľ Tibor Szobotka.
"Dobre som vedela, ako mám vysloviť pravdu, a vedela som, že ju poviem, nech mi v tom akokoľvek bránia," povedala nedávno pre televíziu maďarská spisovateľka Magda Szabóová. Pred mesiacom oslávila 90. narodeniny. Zomrela čítajúc.
"Tu som sa stala tým, kým som. Tu ma zrejme aj pochovajú. Je to dobrý pocit," vyznala sa počas osláv 90. narodenín zo vzťahu k rodnému Debrecínu. Zmaturovala tam, získala vysokoškolský diplom v odbore maďarčina-latinčina a učila.
Na literárnu pôdu sa po zákaze vrátila ako autorka románov a divadelných hier. Domáce uznanie získala románom Freska (1957) a Srna (1959). Je autorkou niekoľkých autobiografických románov (Stará studňa, Staromódny príbeh), v mnohých dielach sa zaoberá ženskými osudmi a vzťahmi (Danaida, Pilát). Niekoľko generácií vyrástlo na rozprávkovom románe Víla Lala (1965) či na veršovanej rozprávke Baltazár Baran (1958). Za jej najdôležitejšie dielo sa považuje sfimovaný román Abigél, ktorý už desaťročia čítajú mladí aj dospelí čitatelia. Napísala 52 kníh, jej romány preložili do vyše štyridsiatich jazykov. (ea)
