Pád do výkopu býva nebezpečný, pretože je obvykle nečakaný. Druhým nebezpečenstvom je zavalenie zeminou. Na smrteľný úraz postačí zavalenie ležiaceho v hĺbke 80 cm.
Aj keď sa bežný chatár nedostane často do práce v hĺbkach, môže nastať potreba čistenia studne, vykopania pivničky, základov či iných zemných prác. Najbežnejšie sú dve riziká, ktoré prinášajú najťažšie úrazy.
každý výkop treba zabezpečiť dostatočne pevnou ohradou aspoň 60 cm od okraja výkopových prác,
vykopanú zeminu treba odhadzovať alebo odvážať do dostatočnej vzdialenosti, aby sa sama nezosunula a aby tlakom svojej hmotnosti nespôsobila zborenie okraja výkopu,
vo výkope by nemala pracovať iba jedna osamotená osoba,
na čistenie studní treba aspoň tri osoby, pričom dve sú spolu vnútri, obe priviazané popruhom cez hruď a jedna zabezpečuje ich vytiahnutie v prípade ohrozenia (ak má mechanický pohon vytiahnutia, inak aspoň dve osoby zabezpečujú samotné vyťahovanie),
vo väčších hĺbkach sa môžu kondenzovať plyny, CO, CO2, metán a iné, čo môže spôsobiť stratu vedomia, je dobré mať vhodný indikátor plynov alebo aspoň horiacu sviečku, ktorá svojím plameňom signalizuje dostatok kyslíka,
výkopy s hĺbkou väčšou než 60 cm je dobré zabezpečiť vnútorným debnením, práce v studni musia byť zaistené podľa STN, kopané studne by mali byť budované zapúšťaním betónových skruží a ich postupným podkopávaním presne v kolmom smere,
z akéhokoľvek výkopu treba zabezpečiť bezpečný výstup a pri práci sa treba pravidelne striedať, podľa náročnosti prác aj v kratších niekoľko minútových intervaloch,
po skončení prác alebo prerušení by sa mali výkopy prekryť pevnou plochou a na exponovanejšom mieste aj osvetliť,
pri výkope v blízkosti murovanej stavby hrozí deštrukcia základov či muriva a zrútenie priľahlého múru so zavalením, takéto zámery by mal posúdiť odborník - statik,
výkopové práce by sa nemali robiť v nepriaznivých poveternostných podmienkach, najmä v čase intenzívnych dažďov a po nich, keď môže narušiť homogénnosť pôdy a jej zosunov.
