Pleseň uhorková je veľmi vážnou chorobou uhoriek, melónov a dýň. Jej škodlivosť výrazne ovplyvňuje počasie. Vyhovuje jej horúce počasie, pre kalamitné šírenie až nad 30 °C, a súčasne nočné teploty okolo 20 °C. Pokles pod 15 °C chorobu silne obmedzuje. Prvé infekcie bývajú po intenzívnejších dažďoch, pričom dôležité je dostatočne dlhé ovlhčenie listov.
Šírenie nákazy obmedzíme ranným zavlažovaním podmokom (nikdy nie priamo na list). Porasty neprehusťujeme, vo vzdušných polohách sú menej ohrozené.
Na rajčiakoch zase spôsobuje problémy pleseň zemiaková. Jej, naopak, vyhovujú silne vlhké roky, pričom teplota môže byť skôr nižšia. V suchších rokoch sa predpokladá jej ústup. Pri plesni zemiakovej je zjavná odrodová náchylnosť: zriedkavosťou nie je 14- až 21-dňový rozdiel medzi prvými infekciami susedných rastlín iných odrôd.
Na cibuli spôsobuje vo vlhkých podmienkach veľké škody pleseň cibuľová. Pri silných výskytoch sa zníži úroda a zhorší sa jej skladovateľnosť. To sa niekedy prejaví až neskôr, i keď uložíme zdanlivo zdravú cibuľu.
Výskyty plesne cibuľovej sú časté najmä na ťažších pôdach a v zahustených polohách. V posledných rokoch sa hojnejšie vyskytuje na východnom Slovensku. Optimálna teplota na jej šírenie je 15 až 20 °C a vzdušná vlhkosť 80 až 100 percent. Pri teplotách pod 7 °C, respektíve nad 25 °C, a vlhkosti pod 80 percent spóry neklíčia.
Nákaze vyhovuje predovšetkým dlhšie obdobie dažďov alebo aspoň intenzívna rosa, keď sú listy dlho ovlhčené. Náchylnosť k napadnutiu závisí opäť od odrody. Prevenciou je striedanie plodín a výsev zdravých semien alebo sadzačiek. Veľký význam má správny (širší) spon a včasné odstraňovanie burín. Dusíkom treba rozumne hnojiť, pretože nadbytok zvyšuje náchylnosť rastlín na výskyt plesne.
Vznik uvedených ochorení v ďalšom roku významne zníži aj včasná a dôkladná likvidácia rastlinných zvyškov. Dôležité je to najmä pri silne napadnutých porastoch, pri ktorých je už chemická ochrana zbytočná.
Stanislav Barok
