Marcipán, krehké mandľové sušienky, pražené a solené mandle k vínu, mandľové mlieko s medom a banánom...
Samé dobroty.
Mnohí možno ani netušia, že mandle sa dajú pestovať aj v našich zemepisných šírkach. Naše mandľovníky síce nedosahujú úrody ako na Sicílii alebo v Kalifornii, ale radosť zo zberu vlastných mandlí je nenahraditeľná. Stromy sa pestujú hlavne vo vinohradníckych regiónoch s teplou klímou a slnečnými dňami. Mandľovníky kvitnú na jar ako prvé stromy, ich kvety sú preto náchylné podľahnúť jarným mrazom. Kvitnú nabielo alebo ružovo, veľmi podobne ako broskyne. Dokonca sa ako podpníky pre broskyne, ktoré u nás často podliehajú chorobám, najmä glejotoku, aj používajú. Stromy majú rady ľahšie piesčité pôdy v závetrí. Dorastajú do výšky asi 10 metrov, u nás asi 5 metrov. Mandľovníky nepotrebujú veľkú starostlivosť, pretože nezvyknú trpieť chorobami ani parazitmi, stačí im upravovať korunu raz do roka. Majú pružné konáre s kopijovitými listami, takmer ako broskyne. Plody obsahujú podobne ako marhule, broskyne či slivky vnútri kôstku. Je obalená zelenou dužinou, ktorá na jeseň praská a z nej vytŕča plod. Šupky sa oddeľujú a do debničky sa zbierajú len kôstky, ktoré sa nechajú na suchom mieste dosušiť a až potom sa z nich lúskajú jadrá - mandle.
Poznáme dvojaké mandle - sladké a horké. Obe sa používajú na varenie, horké však len na dochutenie jedál, pretože obsahujú jedovatý prvok amygdalin, konzumácia viac ako piatich horkých jadier sa teda neodporúča, pretože jeho rozkladom vzniká kyanovodík. Horkosť v spojení s ostatnými príchuťami však vytvára v jedle harmóniu.
História
Mandle sú prastarým pokrmom a spomínajú sa v historických textoch aj v Biblii. Boli cenenou ingredienciou pridávanou do chleba na stole faraónov. Presný pôvod mandlí nepoznáme, no predpokladá sa, že pochádzajú z Číny a strednej Ázie. Objavitelia sa s nimi stretli počas hodvábnej cesty medzi Áziou a Stredomorím, takže mandle najprv osadili okolo Stredozemného mora, odtiaľ sa potom šírili ďalej. Dnes sa pestujú už po celom svete, v Európe hlavne v Grécku, Taliansku, Španielsku, v USA v Kalifornii, v Maroku a v Číne.
Zaujímavosti - zvyky spojené s mandľami
Ako povedal pán Anders Lindgren, prvý sekretár švédskej ambasády na Slovensku, vo Švédsku majú zvyk uvariť na Vianoce ryžovú kašu, ochutenú škoricou a cukrom, do ktorej sa primieša jedna mandľa. Kaša sa potom rozdelí medzi rodinu a ten, kto pri jej jedení nájde túto mandľu, bude mať šťastie po celý nasledujúci rok. Ak ju nájde slobodný muž alebo žena, tak sa v nasledujúcom roku vydá či ožení. V Amerike sa dáva mladomanželom ako dar aj vrecúško ocukrených mandlí, ktoré majú značiť pre dvojicu šťastie, potomstvo a dobré zdravie.
Vlastnosti
Mandle obsahujú až 50 percent tuku, ten je však z väčšej časti pre človeka blahodarný. Je v nich málo cukru a mnoho užitočných prvkov ako vápnik, horčík, fosfor, zinok, selén a meď. Tiež vitamín E a vitamíny radu B, kyselina listová a antioxidanty. Proteíny obsiahnuté v mandliach pomáhajú udržať v tele pružné cievy, vláknina je zase prevenciou zápchy. Mandle, panenský olivový olej a vlašské orechy sú súčasťou redukčných diét.
Použitie v kuchyni
Slúžia ako ozdoba na dezerty, pomleté na múku pri výrobe múčnikov a keksíkov. Nasekané na lupiny sa používajú na zdobenie tort alebo na varenie, nasiaknuté vo vode sú vhodné na výrobu mandľového mlieka. To sa odporúča piť nielen ľuďom alergickým na laktózu, ale všetkým, najmä pre vysoký obsah vápnika. Mandle rozotreté na kašu sú vhodné na toast, prípadne pri výrobe múčnikov.
