Takmer každý Japonec má jednu veľkú túžbu. Chce hovoriť plynule po anglicky. Napriek tomu, že štúdiu venujú neuveriteľne veľa času a peňazí, vo väčšine prípadov sa to končí neúspechom. Niekto si povie: "Veď ja som videl v televízii Japoncov dobre hovoriť po anglicky!" Áno, ale títo Japonci boli do televízie vybraní práve preto, že vedia dobre po anglicky. Ďalší Japonci, ktorých stretnete v Európe a hovoria dobre po anglicky, sem boli buď poslaní pracovne, pretože vedia po anglicky, alebo sú to turisti schopní cestovať individuálne, bez turistického sprievodcu, lebo sú vďaka dobrej angličtine samostatní. Všetci títo sú však v rámci japonskej populácie vo výraznej menšine.
Väčšina Japoncov sa učí po anglicky šesť rokov v škole. Napriek tomu nie je ich znalosť dostatočná. Dôvodom je už len fakt, že naučiť sa po anglicky znamená pre Japonca zvládnuť najprv abecedu, teda celkom iné písmo. A okrem toho mnohí študujú angličtinu iba preto, aby prešli prijímacími skúškami na strednú školu a neskôr univerzitu. Odpovedať správne na otázky v prijímacom teste je pre študentov dôležitejšie, ako skutočné ovládanie jazyka.
Ale sú aj takí, ktorí sú presvedčení, že anglická gramatika zo školy im neumožní konverzovať s cudzincami, a preto dychtia po štúdiu "živej" angličtiny. To vytvorilo v Japonsku podmienky, aby sa anglický jazyk stal pre niektorých zlatou baňou.
Sieť jazykových škôl anglickej konverzácie v Japonsku mala názov Nova. Pracovali tam učitelia z Anglicka, USA, Kanady aj Austrálie. V jednej triede boli traja až piati študenti. V celom Japonsku otvorili pobočky vždy neďaleko železničnej stanice. Veď tento podnikateľský koncept sa aj nazýval v japončine Ekimae Ryugaku, čiže Zahraničné prostredie pred domácou stanicou. V čase vrcholu mala Nova tisíc pobočiek, štyristopäťdesiattisíc študentov a päťtisíc učiteľov. Poplatky za štúdium boli stanovené podľa bodového systému. Jedna vyučovacia hodina sa rovnala jednému bodu, ktorý stál 2500 jenov (asi 500 Sk). Súkromná hodina (len jeden žiak a učiteľ) však mala hodnotu troch bodov. Škola preto odporúčala študentom kúpiť si naraz veľa bodov - za výhodnú zľavu. Mnohí študenti sa preto na dlhé mesiace zadlžili. Pre pracovne vyťažených ponúkala škola špeciálny študijný program. Mohli si kúpiť veľmi drahý, špeciálny prístroj, vďaka ktorému mohli študovať doma v ktorúkoľvek hodinu.
Veľmi sľubne naštartovaný biznis Novy však odrazu minulý mesiac skrachoval. Študentov zo školy prepustili a učiteľom nedali platy. Z nich viacerí nemajú ani na letenku, aby sa vrátili domov. Študenti majú kúpené body, sú zadlžení až po uši, ale výučba sa nekoná.
Pre angličtinu robia Japonci chyby. Aj ja som v minulosti jednu, našťastie oveľa menšiu, urobil. Kúpil som si balíček obsahujúci učebnice a cédečko. Malo ísť o typické anglické frázy pre cestovateľov a na CD tie slovné zvraty chlapík repoval. Stálo ma to 18 500 jenov. Po štyroch týždňoch som štúdium s touto pomôckou vzdal. Kamarát si kúpil elektronický trenažér anglickej výslovnosti. Do mikrofónu vyslovil slovo a prístroj ho ohodnotil známkou. Vždy nízkou a bez odznenia správnej výslovnosti. Ten špás ho stál 50 000 jenov.
Časy sa však menia. Dnes už nestretnete japonského študenta angličtiny bez vreckového elektronického slovníka, ktorý vám výslovnosť ponúkne sám.
