BRATISLAVA. „Nechcem tým povedať, že až sem dospela politická kultúra,“ vysvetlil končiaci minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa, prečo zvolal tlačovú besedu do vajnorského družstva. V ňom kedysi začínal svoju politickú kampaň.
„Maštal je miesto, kde sa rodia zvieratá, narodil sa v nej Ježiš Kristus. Zvieratá vedia, kedy majú dosť, na rozdiel od ľudského egoizmu,“ hovoril, zatiaľ čo jedna z kráv lízala nohu stoličky jeho mediálneho poradcu Braňa Krála a druhá bučala.
„Moja maminka celý život pracovala v maštali, je to tvrdá práca a ako chlapec som jej chodil pomáhať,“ tvrdil minister pohnutým hlasom. Novinárom sa zdalo, že má slzy na krajíčku. Potom sa však rozčúlil a začal kričať a búchať do stola. Ešte deň predtým pritom pôsobil, že je so svojou situáciou zmierený. Najsilnejšie buchol, keď vyzval Roberta Fica, aby nepokračoval v tomto zlodejstve. Trieskal, aj keď hovoril o tom, prečo sa pozemky pre reštituentov neoceňujú v trhovej hodnote. Priznal, že na to mohol upozorniť skôr.
VIDEO: Jureňa sa rozčúlil v kravíne
KAMERA: Eugen Korda
Spomenul aj prezidenta „docenta Gašparoviča“, ktorý „by tiež mohol niečo vedieť o legislatíve“. Rozľútostiť chcel, keď opisoval sms správu od dcéry s textom: „Tatko, tak ako je to vlastne v tvojom prípade?“
Až na štvrtýkrát odpovedal na otázku, ako vysvetlí, že na začiatku kauzy bolo rozhodnutie nominanta HZDS a na konci vlastníctvo pozemkov ľuďmi blízkymi HZDS. „Na Slovensku sú si všetci blízki.“
Rozhodol som sa tu, z tejto maštale povedať pravdu.
Miroslav Jureňa, končiaci minister pôdohospodárstva
Do stola sa päsťou búcha len v krčme
O tom, či minister odišiel na úrovni, sme hovorili s odborníčkou na PR a bývalou novinárkou SOŇOU PÖTHEOVOU.
Je maštal vhodná na zvolanie tlačovej besedy?
„Výberom miesta symbolizujeme nielen to, kde sa cítime byť my, ale v prvom rade je to výrazný signál toho, ako si vážime človeka, ku ktorému hovoríme. Toto sa nedá chápať ani ako recesia.“
Nie je to v poriadku ani vtedy, ak to urobí minister pôdohospodárstva?
„Minister pôdohospodárstva predsa nerobí na konci leta tlačovú besedu o tom, ako dopadla letná žatva.“
Nemôže to na obyčajného človek zapôsobiť?
„Toto urazí aj obyčajného človeka. Aj na vidieku vedia, že do maštale sa chodí v gumených čižmách, pracuje sa tam a zapácha tam. To nie je miesto vhodné na rozhovor. Môj starý otec bol síce učiteľ, ale venoval sa gazdovstvu. Každý rozhovor viedol doma pri stole. Vládna koalícia je tiež svojím spôsobom rodina a problémy by mali riešiť za stolom, nie v maštali.“
Minister sa niekedy až triasol. Bol podľa vás rozrušený, alebo to len hral?
„Myslím, že bol rozčúlený. Emočne to nezvládol. Človek, ktorý robí funkciu ministra, musí mať nejakú pridanú hodnotu. Mala by to byť elita štátu. Nemal by sa len vedieť dobre obliecť, ale mal by mať aj nejaké vystupovanie. Do stola sa naozaj búcha len v krčme.“
Prečo politici nie sú pripravení odchádzať normálne?
„Každý človek by mal vedieť odísť so cťou. Z hocijakého zamestnania, keď vidí, že ho tam nechcú. Prejav ministra bol o tom, že ho to štve, že musí odísť. Politik špičkového formátu by mal vedieť odchádzať s noblesou. Môže si dovoliť povedať aj tvrdšie slová, ale na istej úrovni.“
(mož)
Ťažko odchádzal aj Mečiar
S odchodom z funkcie mal problém aj Jureňov šéf, predseda HZDS Vladimír Mečiar.
V STV po voľbách v roku 1998, keď končil vo funkcii premiéra, spieval pesničku S Pánom Bohom, idem od vás, neublížil som žiadnemu z vás. Mečiar mal podobne ako Jureňa tiež slzy na krajíčku.
