Napriek výraznému pokroku v oblasti moderných technológií ostáva najvýznamnejším spravodajským zdrojom človek. Veľmi dobre to vedia aj ruskí tajní agenti. Vyplýva to z výročnej správy českej Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) za rok 2006, ktorú zverejnili v stredu.
Od špionáže k poháriku
Príkladom, ako sa ruskí agenti, načastejšie vystupujúci pod diplomatickým krytím, snažia naverbovať Čechov, je kauza bývalého spravodajského dôstojníka Alexandra Sketina. O jeho prípade informoval český denník MF Dnes. Sketin, oficiálne zamestnanec ruského veľvyslanectva v Prahe, sa zameral na riaditeľa Štátneho jadrového ústavu jadrovej, chemickej a biologickej ochrany Stanislava Brádku.
Sketin pozval jadrového vedca v apríli na večeru, kde sa vypytoval na dĺžku praxe či skúsenosti. „Prekvapilo ma to. Rusi museli vedieť, že som pred 21 rokmi pôsobil v ukrajinskom Černobyle, keď tam vybuchol jadrový reaktor,“ povedal Brádka pre MF Dnes.
Keď Sketin zistil, že z Brádku veľa informácií nevytlčie a pre spoluprácu ho nezíska, svoju pozornosť preniesol na pohárik. Stretnutie vyvrcholilo výkrikmi čoraz agresívnejšieho diplomata, že Česi vstupom do NATO zradili Rusko.
Ruských agentov neubúda
Po tom, ako Brádka zavolal políciu, sa Sketin odmietal legitimovať so slovami, že je námestníkom ruského ministra obrany. Mužom zákona sa dokonca vyhrážal vyvraždením ich rodín.
„Mohlo mi napadnúť, že je za tým niečo viac,“ priznal Brádka. Dnes by už také pozvanie na večeru odmietol. „Mal viac šťastia ako rozumu,“ reagovala Brádkova nadriadená Dana Drábová. Krátko po svojom faux paus Sketin opustil Česko.
Ruská špionážna služba však jeho stratou rozhodne v Prahe neutrpela. Podľa výročnej správy BIS z približne 60 ruských diplomatov pracuje v rozviedke až polovica. V prípade odmietnutia vstupu do Česka diplomata vyhosteného z inej krajiny hrozí ruská strana sankciami.
Okrem toho pôsobia ako novinári, konzulárni úradníci, či len obyčajný personál veľvyslanectva Ruskej federácie. Zvláštnu kategóriu tvoria bývalí agenti ruských tajných služieb, ktorí aj po odchode do dôchodku neprerušujú kontakt so svojím „chlebodarcom“. Často pôsobia v súkromných spoločnostiach či na politických postoch.
Okrem verbovania sa ruskí agenti venujú rôznym mediálnym kampaniam a pripravujú spoločenské akcie na podporu mocenských záujmov Ruska.
Zo správy BIS
Organizovaný zločin sa snaží získavať peniaze pomocou verejných zákazok či dotácií, preniká do justície a kontaktuje sa s bývalými policajtmi.
Ruská rozviedka v Česku sa zaujíma najmä o ekonomiku. Obzvlášť nebezpečné sú združenia, ktoré obchodujú s krajinami bývalého Sovietskeho zväzu.
Neonacistické hnutia sú nesúdržné a bez jednotného vedenia.
