Taliansko a Rím neprestali svojimi archeologickými nálezmi prekvapovať záujemcov o históriu. V utorok oznámili nález, ktorý potešil najmä tých pravých Rimanov. Tvrdia, že objavili jaskyňu Lupercal, v ktorej istý čas žili legendárni zakladatelia Ríma – Romulus a Rémus.
Vytešení archeológovia
„Viete si predstaviť naše prekvapenie? Takmer sme kričali,“ povedal novinárom Giorgio Croci, šéf archeologického tímu, ktorý na vykopávkach v Ríme pracuje.
Podľa legendy boli dvojičky synmi boha vojny Marsa a pozemšťanky Rhey Silvie. Tá bola však kňažkou a mala žiť v celibáte, deti preto po pôrode hodila v košíku do rieky Tiber. Odtiaľ ich vylovila vlčica, čo žila na Palatinskom pahorku. Oboch chlapcov potom do ich dospelosti svojím mliekom dojčila a živila.
Údajná jaskyňa vlčice je bohato vyzdobená mozaikami a mušľami. Sieň s výškou 8 metrov a priemerom 7,5 metra objavili počas reštauračných prác v Augustovom paláci na Palatine. Miesto skúmali zvonku laserom a endoskopom dva roky. Báli sa, že po klasickom výkope by sa steny rozpadli. Teraz do jaskyne spustili sondu.
Dôležité kultové miesto
„Mohlo by to byť miesto, ktoré uchováva svedectvo o mýtickom založení Ríma,“ oznámil na tlačovej konferencii minister kultúry Francesco Rutelli. Miesto je vyzdobené údajne samotným prvým rímskym cisárom Augustom. Chcel založiť náboženský kult, ktorý by vlčicu oslavoval. V minulosti hrala jaskyňa v živote Rimanov dôležitú úlohu, každý február v nej obetovali zvieratá, ženy sa v nej modlili za skoré otehotnenie.
Augustus chcel svoj palác vybudovať na mieste, ktoré bolo pre Rimanov sväté. Archeológovia si preto myslia, že miesto je z tohto dôvodu legendárnou jaskyňou Lupercal. V latinčine znamená slovo lupus vlk.
Bratia odchovaní vlčicou sa v dospelosti rozhodli založiť mesto práve tam, kde ich vlčica dojčila. Podľa starých zvykov vyhĺbili 21. apríla 753 pred n. l. brázdu, ktorá symbolizovala priekop pre obranu. Po vyznačení mesta im však chýbal názov, pre ktorý sa pobili. Romulus Réma zabil a na počesť jeho víťazstva nesie teraz mesto názov Roma – Rím.
