v o manželských trojuholníkoch a nie je málo ani tých o otcoch a dcérach.
Novela Hannah rozmotáva vzťah Arnolda a Hermanna, dvoch celoživotných priateľov, ktorých vzťah udržuje v napätí súťaženie zosobnené predovšetkým v postave Heleny, ktorú si nakoniec vezme Hermann. Keď je jasné, že toto manželstvo im neprinesie potomkov, Hermann presvedčí manželku, aby sa o dieťa pokúsila s jeho priateľom Arnoldom.
Hannah
Narodí sa Hannah, ktorej otcom je Arnold a ktorý o tom nevie. Aj Arnold má pred Hermannom tajomstvo: vzťah s jeho ženou Helenou. Príbeh sa postupne dozvedáme až po samovražde mladej a labilnej Hannah a smrti jej matky. Arnold pochopí, že nie je podvodník, ale podvedený a vzťah s Helen vznikol ako Hermannova vykalkulovaná hra. Obidvaja priatelia k sebe nachádzajú cestu práve prostredníctvom „spoločnej“ dcéry.
Je to možné. Napríklad vtedy, ak je autorom oscarový herec Armin Müller-Stahl. Hollywoodsku sošku získal za úlohu ctižiadostivého otca klaviristu Davida Helfgotta vo filme Shine. Viac sa však preslávil postavou taxikára Helmuta vo filme Jima Jarmuscha Noc na zemi.
Armin Müller-Stahl je nielen známy herec a spisovateľ, ale tiež maliar a huslista. Všestranná osobnosť, alebo podozrivá kombinácia? Kariéru výtvarníka Müllera-Stahla nebudeme hodnotiť, je však zrejmé, že v tej literárnej odpozeral schopnosť svojich slávnych kolegov zo sveta filmu zvoliť si správny príbeh a poučene ho porozprávať.
To, že je huslista, bohato využil práve v tejto knihe. Huslistkou je Hannah.
Nehannah
Stahlove rozprávanie je zjednodušené. Prijateľné je vďaka štylizácii do Hannahinej detskej interpretácie sveta. Jeho štýl je poetický, dôsledným vedením motívov sa približuje viac k citlivo zvolenej metafore ako k sentimentu.
Autorov tón je melancholický. Vďaka dobre motivovanému príbehu je smútok opodstatnený.
Stahlove videnie sveta je fatalistické. Napriek tomu si pri analýze ľudských osudov dokáže zachovať potrebný odstup.
Jeho prostredia sú snobské. V nepretržitej introspekcii však stále ostáva šanca nedať sa rušiť cigarami, mramorovými hotelmi a exotickými destináciami.
Stahl je autor, ktorý kalkuluje, čitateľa však neklame. Zdá sa, že mu naozaj nemáme čo vyčítať, ale môžeme jeho rozprávaniu veriť?
„A co udělala Hannah? Šla do svého pokoje a zahrála Mozartův koncert D-dur, ve kterém zdůraznila vždy první dobu. Bůh nás nechal hloupé, je to Nebůh. A při slově Nebůh zdůraznila první dobu, já sem Nehannah, první doba druhého taktu, nemaminka, třetího taktu, netatínek, čtvrtého taktu, dnes je neden, moře je nemoře s nevodou, vzduch je nevzduch, nebe je nenebe, brzy půjdu na konzervatoř a budou mě učit neučitelé.“
Tak Hannah hrala Mozarta, tak ho zmenila. Bolo to neuveriteľné.
Armin Müller-Stahl: Hannah. KNIHA ZLIN, 2007. Preklad Eva Hermanová.
Autor: Katarína Kucbelová (Autorka je spisovateľka)
