Hneď na úvod, ignorujme: že 50 Cent rozpráva o tom, o čom rozpráva, že sa prezentuje tak, ako sa prezentuje a že sa stal symbolom toho, čoho sa stal. Odložme na chvíľu tieto stereotypy, aj keď úplne oprávnené, a možno zistíme, že to je v prvom rade profesionál. Nehľadiac na jeho mediálny obraz.
Najlepším dôkazom toho bol práve bratislavský koncert. Dokonalá produkcia, zo strany 50 Centa i organizátorov a vizuálne i pyrotechnicky premyslené pódiové vystúpenie so živou kapelou a dvoma sidemanmi. Teda presnejšie, s Lloyd Banks a Tonym Yayom, pričom každý z nich je takou hviezdou, že by podobné koncerty mohol hrávať sám.
Iste, organizačná dokonalosť by na koncertoch mala byť úplnou samozrejmosťou, lenže u nás stále mnohé samozrejmé samozrejmým nie je. Preto, ak sa povedalo, že 50 Cent začne o deviatej, po skúsenostiach napríklad so Snoop Doggom, čakáte, že pred jedenástou sa mu na pódium neuráči. Potom už začiatok načas je príjemným prekvapením. Banálne, no bohužiaľ pravdivé.
Ak si ešte odmyslíte všetkých tých preštylizovaných šiltovkárov, ktorí si tento koncert pomýlili s módnou prehliadkou vecí veľkosti XXL a sústredili ste sa len na to, čo sa deje na pódiu, nie na to, komu a prečo je to určené, zabavili ste sa.
Napríklad pri Ayo Technology z aktuálneho albumu chýbal už len ten Justin Timberlake. Neostalo však iba pri aktuálnych veciach, z bohatej hitovej minulosti nám Curtis James Jackson pripomenul skladby ako Canndy Shop, P.I.M.P., Window Chopper či In Da Club, ktorá bola jedným z prídavkov i vrcholom večera.
Ako chudobný odvar potom pôsobili slovenské (pred)kapely. Ak si odmyslíme stiahnutý zvuk, čo je už tak trochu nepísaným pravidlom. Alebo to, že dídžeji Vec a Spinhandz hrali hádam iba z odpočúvaní.
Pritom pri AMO či Mojej Reči ste sa ešte akotak mohli nechať strhnúť, no pri H16 ste sa neubránili zívaniu. I keď, čo už sa dá stihnúť, ak mali slovenské kapely dokopy jednu hodinu času?
Vtedy sa neubránite otázke, načo je to dobré? Ak sa teda neuspokojíte s odpoveďou, že to lepšie vyzerá na plagáte. Ale, zvykli sme si.
Preto jediné, čo je možné tomuto koncertu americkej rapovej hviezdy reálne vyčítať, je pár šedivých vlasov na hlave fotografov. Pretože manažment 50 Centa im prakticky znemožnil fotiť.
