Volebný akt je niečo podobné ako výber tovaru pri nakupovaní. Vážne. Nechcem to vulgarizovať, skôr naopak.
Dať hlas konkrétnej strane či konkrétnemu politikovi je oveľa zodpovednejšou voľbou, než vybrať si medzi dvoma fľašami uhoriek. Ale v princípe je to to isté.
Človek si vyberá to, o čom je presvedčený, že bude najlepšie napĺňať jeho potreby a očakávania. Nekúpi si plesňou napadnuté zemiaky či tresku po záruke. Lenže potom nechápem, ako je možné, že si pokojne „kúpi“ politika s prehnitou minulosťou.
Neznalosť neospravedlňuje
Pred šestnástimi rokmi som napísal článok s názvom Je slovenský národ padnutý na hlavu?, v ktorom som poukázal na pochybnú minulosť niektorých švajčiarskych Slovákov, publikujúcich svoje názory vo vtedajšom týždenníku SNS. Jedným z nich bol aj Jozef Rydlo, ktorý sa vydával za profesora a vyhlasoval, že pôsobí na Univerzite v Lausanne.
Po tom, ako generálny sekretár univerzity vo svojom stanovisku uviedol, že „pán Rydlo nielenže nebol a nie je na našej univerzite profesorom, ale ani asistentom či aspoň študentom“, spresnil pán Rydlo pôsobisko - vraj Vysoká škola obchodná v Lausanne. Lenže aj tá sa od pána Rydla dištancovala.
Človek by si myslel, že po toľkej hanbe sa dotyčný pán ukryje niekam do ústrania a začne sa venovať nejakej inej bohumilej činnosti. Lenže to nie je prípad pána Rydla.
Po tom, ako sa stal externým konzultantom pre politiku v oblasti kultúry a umenia vtedajšieho prezidenta Michala Kováča, začali sa oňho médiá zaujímať trocha viac. Ich zistenia boli šokujúce, odhaľovali ďalšie a ďalšie, čoraz pitoresknejšie výjavy z jeho života.
Život mal ako z akčného filmu
Len námatkou: neoprávnené používanie profesorského titulu, držanie falšovaných a odcudzených hlavičkových papierov rôznych inštitúcií, krádeže vzácnych publikácií z Národnej knižnice v Berne, osobný zväzok v registri Štátnej bezpečnosti s krycím menom Križiak, dopúšťanie sa domáceho násilia, sklon k perverznosti, sexuálne úchylky, pokus o vraždu vlastnej manželky a jeho dvoch detí, diagnóza postupujúcej schizofrénie s paranoidnými črtami, súbežné vyplácanie invalidného dôchodku zo Švajčiarska (v prepočte približne 30tisíc korún) a poslaneckého platu na Slovensku (viac ako 100tisíc korún mesačne), ...a tak ďalej.
Aby sme sa nenechali uniesť pestrosťou života „hlavného hrdinu“, nehovoríme o nejakej negatívnej postave z románu, ale o poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, dokonca o podpredsedovi jej zahraničného výboru!
V ostatných parlamentných voľbách si jeho osobne „kúpilo“ 4857 voličov, ktorí mu pridelili svoj preferenčný hlas. Kto vie, čo majú v nákupných vozíkoch, ale smrdí to teda riadne.
Autor: Marian Timoracký marketingový poradca United Consultants
