BRATISLAVA. Ministerstvo kultúry ukončilo oficiálne pripomienkovanie k tlačovému zákonu a zverejnilo text, ktorý predloží vláde. Najvážnejšie pripomienky zástupcov žurnalistov a vydavateľov, ktorí s ministerstvom o zákone rokovali, sa do aktuálnej verzie nedostali.
Napríklad: Vydavatelia by mali byť zodpovední aj za obsah inzerátov, chyby v správach z tlačových agentúr, ale aj napríklad za oficiálne citáty zástupcov štátnych orgánov.
„Nepovažujeme tento zákon za dostatočne vyvážený,“ povedal Miloš Nemeček, predseda Združenia vydavateľov periodickej tlače Slovenska. Niektoré ustanovenia o povinnostiach vydavateľov môžu byť podľa neho zneužité na boj s nepohodlnými periodikmi.
Podobne uvažuje aj šéfka Slovenského syndikátu novinárov Zuzana Krútka, hoci v návrhu nového zákona našla aj veci, ktoré ju potešili. Ide o ochranu zdroja informácie a povinnosť verejnej správy poskytovať médiám informácie.
Združenie vydavateľov sa rozhodlo, že požiada o posúdenie návrhu aj medzinárodné inštitúcie. „Be zohľadu na to, v prípade, že to bude opodstatnené, budeme iniciovať aj podanie na Ústavný súd,“ povedal Nemeček.
Spoločensky nebezpečné
Podľa návrhu zákona môžu ministerskí úradníci sankcionovať noviny aj za tri roky staré články o užívaní drog, či za komentáre o hodnotení vojenských zásahov.
Tlač nesmie obsahovať „informácie, ktorými sa propaguje vojna alebo sa opisuje kruté alebo inak neľudské konanie spôsobom, ktorý je ich zľahčovaním, ospravedlňovaním alebo schvaľovaním“.
Podobne sa v návrhu zákona uvažuje o informáciách o užívaní omamných látok či informácie, ktorými sa propaguje násilie, alebo podnecuje nenávisť na základe pohlavia alebo rasy. Vydavatelia tvrdia, že v tlačovom zákone to nemá čo robiť, pretože je to dostatočne zabezpečené v trestnom zákone.
„Predstavme si, že dôjde k zmene garnitúry, nejaký správny orgán zriadený ministerstvom bude kritizovať zásah NATO v Kosove. Spätne po troch rokoch si nalistuje noviny a zhodnotí, že článok bol ospravedlnením vojny a ministerstvo naparí veľkej časti médií pokutu,“ hovorí Nemeček.
Podľa neho to môže byť zneužité na neodôvodnené sankcionovanie. Zákon jasne nehovorí, čo sa rozumie zľahčovaním, ospravedlňovaním alebo schvaľovaním. „O takej závažnej skutočnosti by nemalo rozhodovať ministerstvo, ale súd, ktorý skúma aj úmysel,“ povedal Nemeček.
Ministerstvo si nemyslí, že ide o duplicitu s trestným poriadkom, a preto tieto ustanovenia, ktoré boli aj v starom zákone, v návrhu ponechalo. Odvoláva sa aj na to, že podobné ustanovenia sú aj v zákone pre elektronické médiá.
Podľa návrhu zákona vydavateľ nesie zodpovednosť za celý obsah periodika. Teda nielen za články redaktorov, ale aj za citáty politikov. Vydavatelia, ako aj syndikát novinárov žiadali vyňať zo zodpovednosti novín citáty respondentov, no ministerstvo tvrdí, „že vo vzťahu k čitateľovi a verejnosti je zdroj irelevantný“.
No nie všetky informácie sa totiž dajú overiť. Napríklad vyhlásenia policajného prezidenta na tlačovke alebo obyčajné citáty politikov na adresy svojich kolegov.
Na ilustráciu: Ako overiť slová Roberta Fica Vladimírovi Mečiarovi z mája 2002: „Musel by som žiť ako korytnačka 250 rokov, aby som v tejto štátnej službe zarobil toľko peňazí, ako vy teraz hovoríte.“
Alebo ako dokázať, či dať priestor dotknutej strane pri citovaní Jána Slotu, ktorý povedal „Slováci sú geneticky hlúpy národ.“
Kto má za čo zodpovedať
„Je absurdné, ak citujete hodnoverný zdroj, ten klame alebo uvádza nepravdivé údaje, a zodpovednosť nesie novinár, nie ten zdroj,“ hovorí Krútka. Za samozrejmosť považuje, že médium uverejní opravu. „Ale pokiaľ dôjde k nejakému súdnemu sporu, zodpovednosť by mala niesť dotyčná osoba, ktorá informáciu poskytla,“ dodala šéfka syndikátu novinárov Krútka.
Ďalším problémom je zodpovednosť za prebraté články z tlačových agentúr. Napríklad ak agentúra urobí chybu v článku, denník uverejní nielen opravu, ale za chybu bude niesť zodpovednosť denník, nie agentúra. Na výhrady vydavateľov reagovalo ministerstvo, že náhradu škody je možné si následne vymáhať a je možné to riešiť zmluvne medzi tlačovou agentúrou a vydavateľstvom.
Podobne má niesť vydavateľ zodpovednosť za texty uverejnené v inzerátoch. Noviny tak budú napríklad zodpovedné aj za klamlivý inzerát na prípravok, ktorý sľubuje plešatým nové vlasy do piatich týždňov. Alebo za inzerát na predaj nehnuteľnosti, kde vydavateľ nemá vedomosť o tom, či objednávateľ reklamy je skutočným vlastníkom nehnuteľnosti.
Pritom podľa zákona o reklame zodpovednosť za klamlivú reklamu nesie objednávateľ a nie šíriteľ.
Novinky v návrhu tlačového zákona:
okrem periodickej tlače už zahrňuje aj tlačové agentúry, rozhlasové a televízne vysielanie, nie publikovanie na internete
štátne orgány - vrátane samosprávy a policajných orgánov sú povinné poskytovať masmédiám informácie
médiá sú povinné zachovávať mlčanlivosť o pôvode alebo obsahu informácií, ak o to požiada osoba, ktorá informáciu poskytla
vydavateľ je povinný v prvom čísle tlače v roku uverejniť oznámenie o štruktúre vlastníckych vzťahov vydavateľa
k právu na opravu pribudlo právo na odpoveď a dodatočné oznámenie
Právo na odpoveď – ak sa zverejnené informácie týkajú cti, dôstojnosti alebo súkromia dobrej povesti právnickej osoby, tá má právo do 30 dní požiadať o bezodplatné uverejnenie odpovede. Vydavateľ je povinný ju uverejniť do 4 dní na rovnocennom mieste
Právo na dodatočné oznámenie – ak masmédium zverejní informáciu o súdnom konaní voči nejakej osobe, tá má po vynesení právoplatného rozhodnutia právo žiadať bezodplatné uverejnenie dodatočného oznámenia o konečnom výsledku tohto konania
za porušenie zákona hrozia pokuty od 10 do 200tisíc korún
získavanie a zverejňovanie utajovaných skutočností sa zakazuje
za obsah periodickej tlače zodpovedá vydavateľ, okrem uverejneného oznámenia v naliehavom verejnom záujme
(hr)
