VYSOKÉ TATRY. Tri roky po ničivej veternej smršti sú Vysoké Tatry miestom konfliktu biznisu a politiky na strane jednej a ochranárov na strane druhej. Obidve strany krátko po zničení tatranských lesov ohlasovali, že novembrová smršť je šancou. Pre každú stranu však znamenala niečo iné.

Na začiatku bola solidarita

Prvé obdobie po ničivej smršti v novembri roku 2004 spojilo ľudí na oboch stranách rieky Moravy. Slováci aj Česi okamžite začali zbierať peniaze na obnovu Tatier.

„Na Tatry sme vyzbierali viac ako 14 miliónov slovenských korún. Väčšinou to boli peniaze jednotlivcov. Bolo to prvý raz v Českej republike, keď sa darcovské SMS použili v takom veľkom rozsahu,“ povedal Tomáš Růžička z českého Partnerství.

Súdržnosť po niekoľkých mesiacoch vystriedali prvé náznaky zákopovej vojny, ktorá v tomto roku prerástla v otvorený stret koncepcií. Tatry sa stali zjavným politickým záujmom.

Ochranári kontra lesníci

Minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa (HZDS) poslal do chránenej Tichej a Kôprovej doliny lesné stroje a motorové píly. Keď ochranári vlastnými telami bránili doliny, označil ich za platených komparzistov a poslal na nich políciu.

Po výmene vedení sloven­ských národných parkov a vedenia Štátnej ochrany prírody štátna moc dospela k záveru, že v Tichej a Kôprovej doline nikto okrem ochranárov neporušil zákon. Terajšia opozícia sa mlčky prizerala.

„Diskusie o ďalšom smerovaní rozvoja Vysokých Tatier v tomto pokalamitnom období odhalili hĺbku rezortných záujmov medzi ochranármi a lesníkmi o budúcu podobu a funk­ciu tohto územia,“ povedal šéf Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry Peter Chudý.

„Tlak na ekonomické využívanie TANAP-u vyvíjali už pred kalamitou nielen lesohospodári a poľovníci, ale aj záujmové skupiny podnikajúce v cestovnom ruchu,“ povedal Juraj Lukáč, šéf Lesoochranárskeho združenia VLK. Ochranári označili kalamitu v Tatrách za obrovskú šancu. Podľa Lukáča sme ju nevyužili.

„Naša generácia už nikdy na vyčistenej ploche neuvidí, ako vzniká prirodzený les. Na tejto ploche vzniká lunapark,“ povedal lesoochranár.

Lykožrút horší ako smršť

Do zápasu o budúcnosť Tatier vstúpil lykožrút. Podľa lesníkov je tento chrobák väčšou pohromou ako veterná smršť. Podľa riaditeľa Štátnych lesov TANAP-u­ Petra Lišku sa situácia vymkla spod kontroly. „Boli naplnené aj prekročené najpesimistickejšie scenáre vývoja lykožrútovej kalamity. Niekto tu začal obrovský pokus v Európe a, bohužiaľ, sú to Tatry,“ povedal šéf štát­nych tatranských lesov.

Lesníci tvrdia, že lykožrút už zničil stromy na ploche, ktorá sa blíži rozlohe poškodenej veternou kalamitou. „Vzhľadom na veľkú zónu, v ktorej nie je možné bojovať proti lykožrútovi, ostávame už len v polohe štatistov,“ povedal Liška.

Šéf lesoochranárov je presvedčený, že kalamitné množenie sa lykožrúta by neobmedzili ani lesnícke zásahy. „Podľa medzinárodnej štúdie, ktorá skúmala vývoj lykožrútovej kalamity v rokoch 1991 – 2000, v poľskej a slovenskej časti Tatier v tomto období nemali intenzívne lesnícke zásahy na Slovensku žiadny vplyv na intenzitu odumierania smrekových porastov,“ povedal Lukáč.

Smršť otvorila bránu biznisu

Kalamita umožnila skupinám podnikajúcim v cestovnom ruchu rozširovať svoje investície v národnom parku. Peter Chudý zo združenia cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách však hovorí iba o zámere rekonštruovať a modernizovať existujúce objekty a služby, a to v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja Tatier. „Tento proces je už nezvratný a môže v časovom horizonte rokov 2010 až 2012 priniesť premenu Vysokých Tatier na moderné stredisko kvalitného európskeho štandardu,“ povedal Chudý.

Podľa posledných správ z Národného lesníckeho centra Štátne lesy TANAP-u pripravujú na koniec novembra obnovenie ťažby v Tichej a Kôprovej doline.