značený maloobchodnou cenou (MOC) v krúžku, prerozdeľovacím nástrojom bolo státie v rade a, samozrejme, aj rôzne formy všimného či bártru. Cena bola iba iluzórna.
Občas sa nájdu vážne dôvody, pre ktoré si štát osobuje právo zasiahnuť do cenového mechanizmu aj v trhovom hospodárstve. Takýto zásah s výnimkou niektorých extrémnych situácií, ako sú problémy s monopolom, nevedie k želanému cieľu: nízka cena sa nedá prikázať.
Regulovanie nájomného zaváňa nespravodlivosťou a dlhodobo bránilo rozvoju trhu s nájomným bývaním. Regulácia v pôdohospodárstve požiera verejné zdroje a predražuje potraviny. V oblasti tlaku vlády na zníženie cien energie môžu krátkodobé úspechy priniesť nečakané dlhodobé efekty na investície. Aktuálna snaha vlády mať páky na zasahovanie do cien v supermarketoch okrem nostalgických spomienok na mladosť s MOC v krúžku nemôže priniesť nič pozitívne. Bez akéhokoľvek štátneho vlyvu rastúca konkurencia roky výrazne spomaľovala rast cien potravín.
Najlepšie štát k udržateľne nízkym cenám prispeje, ak vytvorí podmienky pre rozvoj konkurenčného prostredia a sám na daniach zhltne čo najmenej. Znamená to pracovať na zjednodušení vstupu do podnikania, na tvorbe a vynucovaní jasných pravidiel, ale aj ich rušení tam, kde nie sú vôbec potrebné. Za bizarné experimenty so štátnymi zásahmi, bez ktorých si ekonomika zjavne poradila aj doteraz, zaplatíme všetci.
Autor: Andrej Salner
